Karol Horák podobne ako Pavel Hrúz či Pavel Vilikovský svojou predchádzajúcou tvorbou narúšal dobové doktríny socialistického realizmu, lyrizoval a subjektivizoval aj sociálnu tému, neustále skúšal tvarové možnosti diela a demýtizoval viaceré historické osobnosti. Jeho texty však prostredníctvom jazykových hier a formálnych experimentov často skepticky a naliehavo vypovedajú o človeku i
Kniha Translating Milton into the Slavic World je súborom štúdií literárneho vedca a prekladateľa Mariána Andričíka z UPJŠ v Košiciach a Tarasa Shmihera z Národnej univerzity I. Franka vo Ľvove, ktorý je doplnený o rozhovor týkajúci sa prekladania umeleckej literatúry. Jej ambíciou je ponúknuť prvý komplexnejší pohľad na preklady diel Johna Miltona tematicky vychádzajúce z Biblie (najmä Stratený
Rozprávková kniha Zamatový králik sa radí ku klasickým a kanonickým dielam v rámci literatúry pre deti a mládež, pričom do zlatého fondu patria aj pôvodné ilustrácie Williama Nicholsona. Vo Veľkej Británii vyšla po prvý raz v roku 1921 a druhé americké vydanie o rok neskôr vo vydavateľstve George H. Doran Company s ilustráciami spomínaného W. Nicholsona prinieslo knihe zaslúžené široké uznanie.
Titul kompozične nadväzuje na Rakúsovej knihu Fiktívne rozhovory z roku 2018. Autorka tu svojsky reflektuje tvorbu autorov ako Pavel Vilikovský, Dušan Mitana či Oleg Pastier a okrem toho sa zameriava na dva základné tematické okruhy – preklad a rozprávku. Zachytáva teoretické koncepcie Františka Mika, Jána Zambora a Mariána Andričíka. Teoretické texty sú obohatené recenziami na diela uvádzaných
Buzássyho poézia zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia je poznačená dramatickou životnou situáciou človeka, ktorý na začiatku stratil tak veľa, až sa zdalo, že stratil všetko. Vpád vojsk a okupácia, ktorá si svoju autoritu poisťovala hlavňami zbraní, kruto prerušili umeleckú slobodu a očakávanie, že Pražská jar prerastie azda do plnohodnotného demokratického leta. Len postupne,
Rozšírené a upravené vydanie poézie svätého Jána z Kríža Živý plameň lásky v editorskej konkretizácii, preklade a interpretácii Jána Zambora kompletizuje a čiastočne reviduje jej prekladový obraz. Kniha prináša aj dve básne tohto autora v preklade jeho prvého slovenského prekladateľa Karola Strmeňa. Súčasťou vydania je rozšírená verzia Zamborovej štúdie o básnikovej poézii a jeho životopisná
Štrpkov text Tichá ruka, podobne ako iné básnické výpravy tohto autora, skúma identitu subjektu a v kontexte pominuteľnosti (nerovného súboju s časom) nanovo otvára otázky zmyslu ľudskej existencie. Komplikované, mnohovrstvové zaznamenávanie perspektív nazerania, dynamická a nečakaná zmenauhlov pohľadu sa premieta do generovania početných významových dimenzií, čo sa v čitateľskej skúsenosti
Druhé, spoločné vydanie oboch Mitanových zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1996) s motívmi nočného bdenia či konfrontácie rôznych náboženských predstáv o svete, bytí, dobre a zle, živote a smrti. Dušan Mitana (1946 – 2019), prozaik a esejista. Vydal zbierky poviedok Psie dni (1970), Nočné správy (1976), Slovenský poker (1993), Krst ohňom (2001), novely Patagónia (1972), Môj rodný cintorín
Reedícia tejto zbierky nie je len potvrdením toho, čo si všimla dobová kritika v súvislosti s Osamelými bežcami, princíp, podľa ktorého sa poézia chápe ako „pohyb k ľudskosti“ a zároveň sa identifikuje s autenticitou „beatnickej revolty“, v hre je opäť dobovo novátorské koncipovanie významových vrstiev básne pomocou nesterilného, rôznorodého jazyka reflexie, fráz, sloganov a dadaistických
Bendzákov básnický rukopis má svoju existenciálnu a generačnú výpovednú hodnotu, lebo nechce byť ničím iným, len záznamom chvíle, v ktorej sa konfrontuje neistá empíria osamelého subjektu s tým, čo ju presahuje vzťahovo, eticky či duchovne. Bendzákovým básňam nechýba životná naliehavosť, lebo ako autorovi sa mu darí vždy aspoň v náznaku zachytiť istú singulárnu a zároveň univerzálnu osudovosť,
Pastirčákova duchovne substanciálna poézia sa aj v zbierke v nikom a nikde usiluje zachytiť ľudské vedomie ako deficitnú a neúplnú entitu, ktorá hľadá pevný bod, ťažisko, v kontexte spoločenskej, kultúrnej a etickej nestálosti. Z tohto kontextu sa črtá umelecky výrazný obraz zápasu o vnútorné ja, o jeho zmysluplnú a niekedy márnu súvzťažnosť s Bohom. Popri konfrontácii s krátkymi útvarmi
V novej zbierke Miroslava Brücka sa stlmená básnická projekcia pomaly vynára z mapy času a mizne na konci (niekedy až) minimalistickej plochy textu. Nostalgická atmosféra istej ľudskej intimity má svoje motivické ťažisko v tieni, ktorý však nevrhá alter ego básnika, ale bytie. Nejednoznačné prijímanie odvrátenej a nesamozrejmej strany existencie (úzkosť, choroba, zánik, zdanlivá absurdita života
Leitmotívom zbierky Podoby milosti je nenápadný, jemný smútok z bytia. V básnickej výpovedi sa tu stíšene akcentuje pominuteľná nádhera sveta. Krásu na váhach dvíha do výšok ťaživá pominuteľnosť. Skutočnosť v mikrozáberoch i vo svojej monumentálnosti je k dispozícii dočasne. Je tu z milosti, vďaka ľudskému vedomiu, s ktorým zaniká. Je tu a prehlbuje pominuteľnosť svojou nezúčastnenosťou. Aj preto
Robayna pracuje s pozoruhodnými metaforami a básnickými prostriedkami. Jeho knihu Na šírom mori ozvláštňuje okrem iného pojem nevedomosti. Ide o starý spirituálny a mystický systém, podľa ktorého je nevedno (no saber) vyššou formou poznania. Najvýraznejším klasickým príkladom tohto prúdu je The Cloud of Unknowing, dielo anonymného anglického autora zo 14. storočia. Máme tu do činenia s niečím
Dianišková v novej zbierke v ozvláštňujúcich stratégiách znevýznamňuje druhovo ľudské. Je záznamom hlasu prírody, človek je provokujúco vyzátvorkovaný. Táto neprítomnosť človeka naznačuje jeho historické zlyhávanie. Na scénu s apokalyptickými freskami vstupuje príroda vo všemožných podobách. Ide o vonkajškovo mierne bizarnú morfológiu. Bytie vedomia je odrazu celkom iné. Duch, jeho hlas, ktorý
Kniha Takašiho Hiraideho Mačací hosť je na prvý pohľad jednoduchým príbehom o nečakanom vzťahu manželského páru spisovateľov k mačke, ktorá si k nim našla cestu zo susedného domu v tieni obrovskej zelkovy. Zároveň je hlbokým vhľadom do mysle človeka, ktorý nám podáva citlivú správu o dôležitom období svojho života; o vzácnej mačacej bytosti, ktorá zmenila život jemu, jeho žene, a ak chceme, môže
Kniha V severnom vetre čítaš správy ďaleké je prvým priamym prekladom staroegyptského literárneho diela do slovenčiny v knižnej podobe. Po prvý raz si v slovenčine môžeme prečítať o radostiach a strastiach ľudí, ktorí žili a milovali na oboch brehoch nílskeho údolia zhruba pred tritisíc dvesto rokmi. Kniha obsahuje štyri najväčšie zachované cykly staroegyptských ľúbostných básní, ktoré sa
Krajina, príroda majú vo svojej holej existencii pre Jurolekov básnický subjekt absolútnu výpovednú hodnotu. Tento svet je celkom zámerne svetom bez človeka, aj preto sa môže a má javiť ako božský. Tri zbierky zlúčené do nového celku spoľahlivo spája tá istá metóda: minimalistická a vyhranene intímna exegéza toho, na čo hľadíme, keď vstupujeme do priestoru „tam vonku“. Prírodné, vonkajškové, sa
Autorka v monografii chápe ruskú „novú“ literatúru širšie, a to preto, lebo sa ňou zaoberá vo vzťahu k slovenskému kultúrnemu kontextu. Pôjde teda o novú literatúru, novú obsahom i formou, práve v tomto kontexte, a to v troch podobách: 1. preklady nových diel autorov, ktorí sa už v slovenčine objavili – vo všetkých prípadoch to budú diela modernistov experimentátorov, priamych predchodcov alebo
Milčák vo svojej poslednej monografii načrtáva možnú typológiu hypostazovaného subjektu. Nejde mu však len o terminologické spresnenie pri narábaní s kategóriou subjektu, ale aj o hľadanie istého hierarchizujúceho systému. Autorova perspektíva vychádza z paradigmatickej opozície súčasnej lyriky, teda z istej tenzie medzi tým, čo sa v lyrike vníma ako tradičné a normatívne, a tým, čo vzniká v