Reedícia tejto zbierky nie je len potvrdením toho, čo si všimla dobová kritika v súvislosti s Osamelými bežcami, princíp, podľa ktorého sa poézia chápe ako „pohyb k ľudskosti“ a zároveň sa identifikuje s autenticitou „beatnickej revolty“, v hre je opäť dobovo novátorské koncipovanie významových vrstiev básne pomocou nesterilného, rôznorodého jazyka reflexie, fráz, sloganov a dadaistických
Poézia Petra Repku, ako ju poznáme z posledného obdobia, smeruje i pri zachovaní niektorých osamelobežeckých postupov k zvláštnej básnickej kontemplácii. Preusporiadanie obraznosti k spevavosti ducha má v predkladanom texte štruktúru ruženca. Toto rozjímanie sa má udiať v čase ako rozličné podoby hudby. Neurčitosť významu v hudbe môže mať svoju istú paralelu v textovej ambigiute. Repkova
Peter Repka sa narodil 14. januára 1944 v Bratislave. Od roku 1970 žije v Nemecku. Prvé diela publikoval v roku 1962 v časopise Mladá tvorba, o rok neskôr debutoval v almanachu mladých autorov „Dúfam, že nevyrušujem, Eva...“, no samostatne knižne debutoval až v roku 1969 básnickou zbierkou „Sliepka v katedrále“ a jeho druhá kniha „Vstaň a choď“ bola síce vytlačená, no na základe rozhodnutia
Žánrovo nezaraditeľné zápisníkové poznámky & glosy & postrehy & pohľadnice & reportáže a rôzne iné textové udalosti knihy Petra Repku Chvála zápisníku sú nevyčerpateľné zázračnosti postrehu a osobného spontánneho osamelobežeckého pohľadu. Sú ihneď poznateľné repkovsky charakteristickým básnicko-reportérsko-kontemplatívnym spôsobom prenikajúcim in medias res na odvrátenú stranu vecí, udalostí,
Všetky reportáže vznikli a boli publikované medzi rokmi 1967-1969.Tvoria akýsi zážeh či momentku zhusteného času konca šesťdesiatych rokov. Kniha bola v roku 1970 kompletne vytlačená, no na základe cenzúrneho zásahu nebola napokon distribuovaná. Literárne reportáže Petra Repku, obsiahnuté v knihe Vstaň a choď sa tak stali pre dnešného čitateľa nechtiac z aktuálnych reportáží pocitovou a...