Marián Milčák

Subjekt a paradigma básnického textu

Milčák vo svojej poslednej monografii načrtáva možnú typológiu hypostazovaného subjektu. Nejde mu však len o terminologické spresnenie pri narábaní s kategóriou subjektu, ale aj o hľadanie istého hierarchizujúceho systému. Autorova perspektíva vychádza z paradigmatickej opozície súčasnej lyriky, teda z istej tenzie medzi tým, čo sa v lyrike vníma ako tradičné a normatívne, a tým, čo vzniká v

Pevné hviezdy

Pevné hviezdy sú súborom básnických alegórií, v ktorých sa subjekt spytuje na možný prienik existencie so svetom, ale ten napriek svojej kráse nikdy nebol dokonalý. Z tohto deficitu sa rodí túžba po transcendencii duše, smäd hovoriaci o archetypoch hľadajúceho (muža) jazykom symbolov. Ide o druhú, prelomovú zbierku autora, v ktorej poetiku civilného verša nahrádzajú nadčasové reflexie.

Selfie

Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké

Provinčné básne

Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie

Teserakt

Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer. Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny

Hra s hadmi

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal.

Mýtus a báseň

Viacročná, dlhotrvajúca lektúra vedomie čitateľa istým spôsobom rozširuje, no môže ho paradoxne aj obmedziť. Je totiž nástrojom, ktorý pri špecifickej čitateľskej orientácii, teda pri neustálom podvedomom alebo nezámernom preferovaní istej poetiky nemá možnosť toto vedomie nanovo aktualizovať alebo dokonca zbaviť akýchkoľvek obsahov, naopak, vyznačuje sa výroaznou tendenciou k jednostrannému

Siedma kniha spánku