Dva emocionálne silné príbehy dvoch odlišných ľudí žijúcich v inej dobe, no v rovnakej krajine, ktorí túžia po obyčajnom ľudskom šťastí. V dvoch prepojených novelách Rózin dom a Krýsuvík približuje poľský spisovateľ Hubert Klimko-Dobrzaniecki islandské prostredie z pohľadu Stredoeurópana. Rózin dom je dojímavé, osobne zaujaté rozprávanie o starobe a umieraní v jednej z najbohatších krajín
Silne subjektívny, nepochopiteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa mikroúrovne
Už titul monografie signalizuje, že jej obsahom nie je len literárnohistorická reflexia Mináčovej tvorby. Zmeny Mináčovej poetiky sú totiž tesne späté s dobovým kontextom, ktorý ju spoluvytváral. Preto autor monografie upriamuje svoju pozornosť aj na sekundárne texty o Mináčovej tvorbe, prostredníctvom ktorých sa zviditeľňuje dobová rétorika, predstava o úlohe písania a spoločenskej funkcii
Po vyše dvadsiatich rokoch už nie je témou štátna samostatnosť ako forma potenciálne umožňujúca plnšie rozvinúť kapacity, energiu, sociálny kapitál - ale predovšetkým obsah nového štátu, jeho kvalita a určujúca štátna idea. Inými slovami, aký je prínos tohto nového štátu pre ľudí, ktorí v ňom žijú, aký je jeho vklad do širšieho spoločenstva krajín. Áno, v medzinárodných porovnaniach zahŕňajúcich
Posledné vojnové Vianoce (1944) v malej slovenskej dedine: Životom ubitá vdova cez kľúčovú dierku vidí svoju dcéru v objatí ruského partizána. Vtedy sa zvonku ozvú nemecké povely a streľba. Ráno zo snehu trčí sinavé partizánovo telo... O pár mesiacov mladú ženu, na ktorej ešte nevidno začínajúce tehotenstvo, odvážajú sovietski osloboditelia na výsluch. Obvinia ju, že zradila partizána. Skončí v
Po prečítaní textov tejto knihy, v ktorej sa zišli priatelia a ctitelia Martina Bútoru pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín, som si uvedomil nástojčivú prítomnosť dvoch javov. Jedným z nich je nepochybne fenomén meno Martin Bútora, čo je prirodzené, lebo kniha je dedikovaná jemu, jeho mnohostranným aktivitám v odbornej, predovšetkým sociologickej a politologickej sfére, v oblasti
Povojnový príbeh, román o fatálnej nespravodlivosti, o strate rodiny a priateľov, príbeh o utrpení, ale aj o plachej láske, o vzdore a vôli nikdy sa nepoddať, o výčitkách aj o odpustení. O tom, že nádej nikdy nezomiera. Povojnový príbeh Ireny Kalaschovej a mnohých ďalších žien z táborov v oblasti Kolymy na Ďalekom východe. Príbeh o beznádeji, ale aj o priateľstve a o láske, príbeh, ktorý sa
Príbehom ozajského človeka pokračuje Pavel Vilikovský v skicovaní ďalšieho Slováka; tentoraz sa hrdina profesionálne vyvíja, stúpa po socialistickom zamestnaneckom rebríčku. Začína ako dozorca na stavbe budovy akéhosi podniku, stáva sa správcom postavenej budovy, neskôr podnikovým kontrolórom až sa nakoniec sa presunie na tretie poschodie budovy k vedeniu. Hrdina sa vzdáva vlastného jazyka to čím
Sándor Márai sa stal korešpondentom Frankfurter Zeitung und Handelsblatt už vo veku 19 rokov. V najlepších časoch sa tieto noviny vyrovnali v popularite dnešným The New York Times. Bol dopisovateľom týchto novín z takých miest ako Londýn, Paríž, Jeruzalem či Káhira. Písal tiež pre Kassai Napló a Kassai Újság. Výber z publicistiky zahŕňa články reagujúce na dobové súvislosti v najplodnejších
Samo Chalupka (1812 - 1883) je známy predovšetkým ako básnik, autor skladby Mor ho! a ďalších hrdinských básní - "spevov", ako ich nazval v titule jediného knižného výberu zo svojej básnickej tvorby. Jeho prózy, rozprávky, historické astate, etnologické, etnografické a jazykovedné poznámky, ktoré (okrem rozprávok) v druhom vydaní doteraz neboli publikované a mnohé z nich (predovšetkým
Čítanie textov kľúčových autorov slovenskej literatúry 19. storočia ukazuje, že ich možno vidieť novou, živou a otvorenou čitateľskou optikou. Zároveň poukazuje na to, že slovenská literatúra 19. storočia je vnútorne oveľa diferencovanejšia a vrstevnatejšia, než sa traduje. Texty slovenskej literatúry 19. storočia možno chápať aj ako proces, smerujúci od synkretizmu rozličných funkcií k
Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy. Nesporný prozaický talent Mila Urbana je viditeľný už v jeho raných prózach, knižnom debute Jašek Kutliak spod Bučinky (1922) a v novele Za Vyšným mlynom (1926),
Antológia Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia (pripravená Ivanou Taranenkovou) prináša memoáre a prozaické texty s autobiografickou intenciou, ktoré špecifickým spôsobom komplementarizujú vývin slovenskej romantickej a relistickej literatúry 19. storočia. Autentickú memoárovú literatúru predstavujú spomienky Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Francisciho, Jonáša Záborského, Alberta
Básnik, publicista, redaktor a vydavateľ, prekladateľ, tvorca poézie pre deti Ján Smrek (1898 – 1982) je vnímaný ako najvýznamnejší predstaviteľ vitalizmu a senzualizmu v slovenskej poézii prvej polovice 20. storočia. Ľahkosť a bezproblémovosť jeho poetického gesta sa však netýkali jeho neskoršej básnickej ani ľudskej cesty, keď jeho tvorbu i jeho životnú pozíciu silno poznačili 2. svetová vojna
Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie.
Slovenská literatúra 19. storočia predstavuje rozsiahly korpus diel vznikajúcich v priebehu tzv. dlhého 19. storočia. Sú to texty, ktoré ich tvorcovia napísali na poetologickej línii od klasicizmu až po modernu, odzrkadľujúce nielen formovanie národn ého a literárneho jazyka, presun v chápaní autorského subjektu...
Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia prestavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia.
Mladý maďarský prozaik Gábor Kálmán sa slovenským čitateľom predstavuje súborom krátkych próz, ktoré svojimi návratnými motívmi tvoria bezmála ucelený román. Vo fiktívnom literárnom svete v strede s pomyselnou Jasnou Hôrkou niekde na severnom prahu slovensko-maďarského jazykového pomedzia (medzi Levicami a Banskou Štiavnicou) sa odvíjajú príbehy ľudí s daným údelom prežiť život doslova na okraji
Antológia predstavuje mesianizmus ako samostatný umelecký smer rozvíjajúci sa v kontexte slovenského romantizmu od konca štyridsiatych a najmä v päťdesiatych rokoch 19. storočia. Ukazuje ho ako smer, ktorý disponoval osobitým, špeciálnym jazykom. Cez tvorbu jednotlivých autorov sleduje aspekt mesianistickej výrazovej výlučnosti, metaforickú obraznosť a významové zacielenie, ukazuje formovanie
Ríša práva, ktorá je jednou z najdôležitejších prác v rámci filozofie práva, sa po prvý raz dostáva k čitateľom v slovenskom preklade Dezidera Kamhala. Popredný americký filozof Ronald Dworkin v nej predstavuje svoju teóriu morálneho odôvodnenia práva, ktorá spája či prepája osobnú morálku, právne zdôvodnenie a politickú legitimitu. Ponúka tak odpoveď na otázku ako chápať právo a zároveň ponúka