Kniha vyšla pri príležitosti udelenia ceny Nadace Dagmar a Václava Havlových VIZE 97. Žánrovo pestrá kniha slovenského sociológa a spisovateľa Martina Bútoru obsahuje texty od roku 1968 až po rok 2019. Teoretický záber sa prelína so skúsenosťami z jednotlivých oblastí, kde autor pôsobil: za uplynulé polstoročie sa pohyboval v akademickom svete, ale aj vo sfére politiky, diplomacie či v prostredí
Po vyše dvadsiatich rokoch už nie je témou štátna samostatnosť ako forma potenciálne umožňujúca plnšie rozvinúť kapacity, energiu, sociálny kapitál - ale predovšetkým obsah nového štátu, jeho kvalita a určujúca štátna idea. Inými slovami, aký je prínos tohto nového štátu pre ľudí, ktorí v ňom žijú, aký je jeho vklad do širšieho spoločenstva krajín. Áno, v medzinárodných porovnaniach zahŕňajúcich
Poviedková kniha Martina Bútoru, bývalého slovenského veľvyslanca v USA. Všetky poviedky boli napísané v čase totality a ich hrdinami sú ľudia vytláčaní politickými pomermi na okraj spoločnosti, v ktorej sa nevedia a vlastne ani nechcú etablovať, a z toho pramení ich permanentná nespokojnosť, rezignácia či depresia. Bezútešnosť a bezvýchodiskovosť situácie z nich robí ľudí s obmedzenými
Po knihe Odklínanie (Kalligram, 2004), po autorskej a editorskej účasti na rozsiahlom diele Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (Kalligram, 2010), ako aj každoročnej práci na Súhrnných správach o stave spoločnosti (Inštitút pre verejné otázky, 1995 – 2010) prichádza Martin Bútora so svojou vlastnou správou o stave pomerov: „Slovensko zdolalo kus náročnej cesty – nečudo, že nás zmáha únava, že