Milo Urban

Na brehu krvavej rieky

Tretí diel memoárov Mila Urbana ohraničujú dva historické míľniky – rozpad 1. ČSR a komunistický prevrat v roku 1948. Urban nás s úprimnosťou a pokorou vovedie do sveta, kde ľudská podstata musela čeliť krutým totalitným tlakom. Neskrýva vlastnú omylnosť a odkladá akúkoľvek štylizáciu do roly nevinnej obete. Bez príkras opisuje svoju vlastnú cestu, ktorá sa spočiatku javila ako bezstarostný

Kade-tade po Halinde (FPU)

Druhý diel pamätí Mila Urbana voľne nadväzuje na autobiografické dielo Zelená krv (Spomienky hájnikovho syna). Mapuje obdobie od roku 1921 až po príchod autora do Bratislavy v roku 1935. Milo Urban po smrti svojho otca a nezhodách s otčimom predčasne opustil školské lavice, aby sa ako polosirota postaral o seba sám. Stáva sa výpomocným redaktorom v redakcii časopisu Slovák v Ružomberku, neskôr

Anka

Doteraz nepublikovaná historická próza Mila Urbana sa odohráva na Liptove a odkrýva neľahký osud viacerých postáv. Jurajovi Majdišovi-Smoliarovi nepriatelia už druhý raz vypálili dom a myslel si, že prišiel o svoju rodinu. Nevedel, že jeho dcéra Anka aj syn Boguš sú ešte nažive. Cesty oboch súrodencov sa nečakane skrížili na Veľkom hrade, ktorý bol v rukách krutého Petra Komorovského. „Anka je

Milo Urban Prózy (Knižnica slovenskej literatúry)

Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy. Nesporný prozaický talent Mila Urbana je viditeľný už v jeho raných prózach, knižnom debute Jašek Kutliak spod Bučinky (1922) a v novele Za Vyšným mlynom (1926),

Milo Urban - Prózy