Vydání knihy Chtěl jsem mlčet se v Maďarsku stalo v roce 2013 skutečnou literární senzací. Z autorovy pozůstalosti se nečekaně vynořily neznámé rukopisy, mimo jiné i toto velmi osobně laděné vyznání mapující zhruba dekádu po anšlusu. Jde o období, které nebylo pojato ani do Zpovědi, ani do Země, země!. Příčiny tohoto mlčení rovněž ozřejmily až nově nalezené texty. Například v zápise z roku 1949
Za starých časů mívala leckterá hospodyňka sešit zvaný herbář nebo bylinář, plný užitečných rad, která bylina vyléčí jaký tělesný či duševní neduh, a rovněž návodů třeba z oblasti zdravovědy, stravování a vůbec doporučení pro nejrůznější životní situace. To inspirovalo maďarského prozaika Sándora Máraie k sepsání obdobné sbírky užitečných rad pro život, propojil je s filozofií stoiků, a
Máraiova nejúspěšnější novela Svíce dohořívají zaujme především mistrnými monology, v nichž se hlavní postavy svěřují se svým životním příběhem, ale nikdy plně nepochopí samy sebe ani svůj jedinečný osud. Jsou to monology plné zámlk a zadrženého napětí, působící tajuplně, a přesto se zdá, že Márai „vypověděl vše podstatné, co kdy bylo vysloveno o přátelství, stáří, lásce, vztahu k životu i ke
Sándor Márai sa stal korešpondentom Frankfurter Zeitung und Handelsblatt už vo veku 19 rokov. V najlepších časoch sa tieto noviny vyrovnali v popularite dnešným The New York Times. Bol dopisovateľom týchto novín z takých miest ako Londýn, Paríž, Jeruzalem či Káhira. Písal tiež pre Kassai Napló a Kassai Újság. Výber z publicistiky zahŕňa články reagujúce na dobové súvislosti v najplodnejších
V roku 1598, keď je svätá inkvizícia považovaná za bežnú súčasť života, vydáva sa istý španielsky karmelitán – sám aktívny inkvizítor – s viacerými spolupútnikmi do Ríma, aby na vlastné oči videl toho Jediného, kto má právo „zväzovať“ a „rozväzovať“. Okrem toho má tajné poslanie: preskúmať metódy talianskych dominikánov. Po sto rokoch sa totiž v Španieloch začali prebúdzať pochybnosti, prečo sa
Voľne spracovaný príbeh známy z Pamätí Giacoma Casanovu – dobrodružstvo, aké čakalo na vychýreného zvodcu po úteku z olovených komôr benátskych. V tomto príbehu sa autor pokúša nahliadnuť do vnútorných pochodov presláveného milovníka, ktorý postupom rokov ako bezzubý lev stojí zoči-voči otázke zmyslu lásky v živote človeka. Je láska vzácna životná hodnota, alebo len hra medzi dvoma pohlaviami? V
Čo je to písať? To nie sú len záblesky geniality, to dokonca najmenej! Je to škrabanie, vstávanie, líhanie, mrmlanie, stimulovanie telesnej vášne, ktorú potom treba upokojiť, aby sa na nejakej príslušnej teplote dalo pracovať, stála pohotovosť, istý typ gangsterstva proti svetu, triezvosť, podozrievavosť, extáza, ktorú treba niekedy umelo vybičovať... To všetko musí byť pre človeka, čo s tým
„Pravda je, že spisovateľ sa dokáže úplne a bezvýhradne vyjadriť iba v rodnom jazyku. Do emigrácie si ho berie ako dajakú tajnú zmluvu, ktorá je zmyslom jeho života, a preto ju musí do cudziny prepašovať v podšívke kabáta. Tam si ju za každú cenu a všetkými možnými spôsobmi chráni, lebo inak nedokáže písať, iba koktať. Pravda je aj to, že v cudzine si veľa spisovateľov nedokáže to magické
Tridsaťšesťročný Péter Garren je spisovateľ a práve sa odhodláva napísať prvé veľké dielo, ktoré by obsiahlo všetky problémy života Európy. Jedného dňa vo svojom parížskom byte začuje z rádia hlas. Neznámy rečník škrekľavo žaluje, odsudzuje, obviňuje, Garren mu však sotva rozumie a čoskoro by naňho zabudol ako na zvláštne divadelné predstavenie. Keď však príde na večierok k priateľovi, postupne
Život chudobných obyvateľov Posillipa – rybárov, obuvníkov, stánkových predavačov – sa do istej miery mení koncom štyridsiatych rokov minulého storočia, keď tam prichádzajú emigranti z východnej Európy. Všetci sú zaujatí istým tajomným starším párom, „učeným pánom“ a jeho spoločníčkou. Naokolo sa rýchlo roznesie správa, že tento cudzinec chce spasiť svet. Chudobní Taliani, ktorých na jednej
Při zběžném pohledu by se zdálo, že Sándor Márai v románu Judita rozehrává konvenční manželský trojúhelník. Když se ale začteme, ukáže se, že v tomto příběhu nejde o klasickou nevěru ani o žádnou třetí, neviditelnou a osudovou postavu v pozadí. Ze svědectví o manželském životě a vzájemném vztahu protagonistů vyplývá jiné, mnohem hlubší drama. Oba vyprávějí stejný příběh, ve kterém jako by hlavním
Význam maďarského spisovateľa, košického rodáka Sándora Máraiho (1900 – 1989) už dávno prerástol hranice maďarskej literatúry. Dnes sa jeho diela už bežne prekladajú do veľkých svetových jazykov a v západnej Európe sa predávajú v státisícových nákladoch. Hlboké sklamanie zo spoločenského vývoja vo východnej Európe po druhej svetovej vojne a presvedčenie, že v „násilníckych režimoch“ nastane
Mladý perspektívny sudca žije s manželkou a deťmi v jednej z budínskych štvrtí a zodpovedne vykonáva profesiu, ktorá sa v tejto rodine dedí z pokolenia na pokolenie. Jeho vcelku pokojný život váženého mešťana raz v noci naruší nečakaná návšteva, ktorá prebudí k životu zdanlivo zabudnuté spomienky a vyplaví na povrch starostlivo ukrývané tajomstvá. Na pozadí dramatických zvratov sa formuje
Vojna už trvá dlho a je ďaleko od mesta, ale potichu zabíja aj tak. Najmä charaktery dospelých. Otcovia sú buď na fronte, alebo sa z neho vracajú nalomení, matky trpia chorobami, samotou, alebo umreli. Štyria maturanti sa búria proti prechodu medzi týchto ľudí, ktorý ich čaká. Po skončení školy majú pred sebou jedinú cestu - odvedú ich na vojnu. A oni predsa majú iné problémy, chcú zistiť, ako
Máraiho román Bejbi alebo prvá láska vyšiel po prv raz v roku 1928. Po zbierkach poézie a publicistiky to bol prvý román, ktorý zaznamenal výrazný úspech. Napísal ho ešte ako mladý autor na začiatku svojej nesmierne bohatej tvorby. Denník starnúceho, osamelého, citovo umŕtveného profesora latinčiny, ktorý sa zamiluje do svojej žiačky a tento emotívny šok ho doslova pripraví o rozum, pôsobí ako
Sneží, sú Vianoce, desať rokov po veľkej vojne a pán daruje panej pod stromček psa. Čutoru. V tej chvíli zrejme ani jeden z nich netuší, ako toto rozhodnutie ovplyvní život celej rodiny a akú nezmazateľnú stopu v jej členoch zanechá. Na prvý pohľad sa môže zdať, že napísať knihu o psovi nie je až také zložité. Opak je pravdou. Za zdanlivou jednoduchosťou sa totiž ukrýva nevšedný príbeh,
„Chceli, aby som sa dobrovoľne vykastroval a potom sa ako spievajúci eunuch zaradil do zboru kastrovanej literatúry... Čo ma čaká, ak tu zostanem? Stane sa zo mňa trpená a žalostná figúrka, ktorej podhodia almužnu. (Alebo koláč z milosti, čo je ešte horšie.) Netreba vstúpiť do Strany, kdeže... stačí zastretým hlasom vysloviť sebakritiku, priznať, že som sa mýlil, keď som sa narodil a potom som sa
Tento sugestívny román plný veľkých vášní, vydaný prvý raz roku 1942 – skvostný dôkaz autorovho štylistického majstrovstva – oslepujúcim jasom osvetľuje vír priateľstva, vernosti a zrady. Dvaja dávni priatelia sa po desaťročiach znovu stretnú a celú noc sa rozprávajú. Pri pohľade do minulosti sa z jedného stane obvinený, z druhého žalobca: jeden z nich kedysi zradil, dokonca takmer zabil svojho
Spisovatel Sándor Márai se deníkovým zápiskům věnoval po celou druhou polovinu svého života. V prvním svazku Deníků, vydaném poprvé už roku 1946, zachytil autor atmosféru válečných let 1943–1944; své názory a myšlenky vztahující se na tehdejší dění vyslovuje s nemilosrdnou upřímností. Válka jen posílila jeho přesvědčení, že staré Evropě byla zasazena smrtelná rána, a je nutno si klást otázku,