Nietzcheho dielo Tak vravel Zarathustra obsahuje kritiky morálky založenej na kritike človeka ako indivídua s deformovanými vlastnosťami, ktoré z neho robia baránka namiesto dravého vtáka. Cieľom má by nadčlovek, ktorého obraz je filozofický mýtus individualistu konajúceho mimo akýchkoľvek noriem a princípov. Je krutý, nezhovievavý a tvrdý. Je to človek budúcnosti, ktorý sa vyznačuje predovšetkým
Monografia s názvom Hésiodos ako učiteľ Grékov (pramene, preklady a interpretácie didaktickej poézie) je priamym pokračovaním publikácie autorov Kalaš-Zelinová: Hésiodov svet vo veršoch (pramene a interpretácie) (Iris 2022). Zatiaľ čo predchádzajúce dielo ponúkalo preklad a filozofické či literárne interpretácie Hésiodovej kozmologickej básne Pôvod bohov (Theogónia), predkladaná monografia
Svet antickej ekonomiky pred nami odhaľuje nový horizont hospodárenia nielen na mikroúrovni (domácnosť), ale aj makroúrovni (štát). Jej praktická orientácia na morálne hodnoty, akými sú cnosť a spravodlivosť, blaženosť a sebestačnosť, dobro a šťastie, môže predstavovať inšpiráciu pre problémy súčasnej konzumnej spoločnosti. Návrat k ideálom a hodnotám klasického staroveku cez prizmu antických
Klasické dielo filozofickej literatúry. Kritika náboženstva, založená na princípoch nemeckej filozofie života. Kritika nie je ani tak cieľom racionálnej argumentácie alebo nebodaj vyvracania náboženstva, ale predmet psychologickej analýzy.
Klasické dielo filozofickej literatúry F. Nietzscheho, ktoré nie je súčasťou tzv. akademickej filozofie. Ovplyvnilo filozofiu života a jeho reminiscencie možno nájsť aj v neskorších filozofických a socio-kultúrnych modeloch. Nietzsche si v Ecce homo uvedomuje svoj význam: Poznám svoj údel. S mojím menom sa raz bude spájať spomienka na čosi nesmierne - na krízu ... na najhlbšiu kolíziu svedomia,
,,Vo svete je viac modiel ako skutočností: pre tie je určený môj uhrančivý pohľad na tento svet, aj moje uhrančivé ucho ... Tu raz klásť otázky kladivom, a, možno, ako odpoveď počuť ten slávny dutý tón, čo vychádza zo zdutých vnútorností - aká to rozkoš pre toho, čo má ešte uši za ušami, - pre mňa, starého psychológa a lapača potkanov, ktorému sa musí ohlásiť práve to, čo by chcelo ostať nemé ...
Čaro bábky je kniha pamätí zakladajúcej členky Štátneho bábkového divadla v Bratislave. Zahŕňa osobné spomienky autorky na jej umelecké aktivity, na osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj bábkového divadelníctva na Slovensku, ako aj na cesty s bábkami po svete. Autorka chce osloviť každého, kto sa zaujíma o divadlo. Predstavuje bábkové divadlo ako zvláštny druh divadelného umenia, kde ruka, hlas
Hesiodos patrí k najvýznamnejším gréckym autorom. Obzvlášť jeho dielo Theogónia veľmi výrazne ovplyvnilo starogrécke náboženstvo a kultúru. Je základom gréckej mytologickej tradície, o ktorú sa opierali takmer všetci ďalší grécki a rímski autori. Vykladá vznik sveta a všetkých božských generácií, boj o nastolenie svetového poriadku a genealógie mnohých významných božstiev. Je preto zarážajúce, že
Spoločensko-psychologický román Tohoročné slnko vás už nezahreje sa začína znepokojujúcim snom rozprávača v jednom z bratislavských sídliskových bytov a stanovením nesprávnej diagnózy jeho matke-vrchárke z dedinky Streľné v Pohorí, kdesi na severovýchode Slovenska. Tým sa začína aj sugestívny románový príbeh, v ktorom čitateľ od začiatku tuší, ako sa skončí, obáva sa ho a spolu s postavami románu
Kolekcia ponúka čitateľovi výber z roztratených textov Prof. PhDr. Emila Višňovského, PhD., publikovaných samostatne v priebehu troch desaťročí v rozličných periodikách a médiách. Ich knižné vydanie dotvára profil autora o ďalšie dimenzie. Texty nie sú len svedectvom doby, ale nestrácajú na aktuálnosti ani z hľadiska reflexie súčasnej Covid-19-krízy. Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. filozof,
Práca odokrýva doposiaľ skryté, demaskuje konvencionalizované, a podniecuje čitateľa siahnuť po dobových literárnych textoch a provokuje ho k pokusu o ich vlastnú interpretáciu. Pri ceste za interpretáciou sa necháme strhnúť tvorbou Bohuslava Tablica, Juraja Palkoviča, Pavla Jozefa Šafárika, Jána Kollára, Jána Hollého, Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Jána Bottu, spomenieme aj iných,
„ ... prísne a karhavé slová rozriediť vo veľkom množstve lásky ...“ Plutarchos, Ako správne vychovávať deti 13 Plutarchos je autor, ktorý je slovenskému čitateľovi známy najmä prostredníctvom diela Životopisy slávnych Grékov a Rimanov. Nebol však iba historikom či biografom, ale aj jedným z najplodnejších antických filozofov. Titul Ako správne vychovávať deti je prvým prekladom
Základný zdroj filozofických problémov je potrebné hľadať v každodennosti. Náš život je neustálym rozhodovaním o tom, čo je pre nás reálne a čo fiktívne, čo je dôležité a čo vedľajšie, čo je možné a čo nie. Odpovede na tieto otázky hľadáme akoby automaticky, spontánne, a vlastne mytológia, náboženstvo, umenie i veda sú rozličnými podobami odpovedí. Filozofia je potom len pokračovaním úsilia
Staroveký Rím patrí k fascinujúcim obdobiam svetových dejín. Rímskemu dedičstvu sa pripisuje výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadielov. Hranice Rímskej ríše sa v časoch najväčšej slávy tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhoria Kaukazu po pohorie Atlas. Dejiny Ríma však
Cirkev v Afrike bola viac než sto rokov rozdelená. Tyconius, vzdelaný laik zo strany donatistov, sa ju pokúšal opäť spojiť aj za cenu, že ho jeho vlastná cirkev vylúčila zo svojich radov. Augustín, katolícky biskup, sa usiloval opäť ju spojiť neúnavným vysvetľovaním, ale žiaden z katolíckych či donatistických biskupov neprijal jeho víziu. Možno, keby obaja títo velikáni slova pôsobili v tej
V posledných rokoch vo verejnom diskurze slovenskej spoločnosti silnejú hlasy upozorňujúce na krízu dôvery. Slovenská justícia, polícia či armáda majú jednu z najnižších dôveryhodností spomedzi krajín EÚ. Pozitívne na tom nie je ani vnímaná dôveryhodnosť národnej rady, vlády či politických strán, kde dosahujeme podpriemerné hodnoty v rámci EÚ. Popri nízkej dôvere v inštitúcie možno badať zmeny aj
Základný zdroj filozofických problémov je potrebné hľadať v každodennosti. Náš život je neustálym rozhodovaním o tom, čo je pre nás reálne a čo fiktívne, čo je dôležité a čo vedľajšie, čo je možné a čo nie. Odpovede na tieto otázky hľadáme akoby automaticky, spontánne, a vlastne mytológia, náboženstvo, umenie i veda sú rozličnými podobami odpovedí. Filozofia je potom len pokračovaním úsilia
Základný zdroj filozofických problémov je potrebné hľadať v každodennosti. Náš život je neustálym rozhodovaním o tom, čo je pre nás reálne a čo fiktívne, čo je dôležité a čo vedľajšie, čo je možné a čo nie. Odpovede na tieto otázky hľadáme akoby automaticky, spontánne, a vlastne mytológia, náboženstvo, umenie i veda sú rozličnými podobami odpovedí. Filozofia je potom len pokračovaním úsilia
Environmentálne myslenie sa konštituovalo v 20. storočí a zaznamenalo veľký rozmach predovšetkým v jeho druhej polovici. Vzniklo v rámci reflexie javov, ktoré sa v 60. rokoch minulého storočia začali označovať pojmom ekologickej a neskôr aj environmentálnej krízy. Zhoršovanie stavu životného prostredia upriamilo pozornosť humanitných a spoločenských vied na problematiku, ktorá bola dlho mimo