Ján Buzássy je od svojho debutu Hra s nožmi (1965) autorom bytostnej, duchovne aristokratickej poézie smerujúcej k estetickej vznešenosti a jasnozrivej myšlienkovej originalite. Už prvé autorove zbierky zakladajú modernú tradíciu slovenskej reflexívnej lyriky, ktorá je najmä jeho zásluhou myšlienkovo inšpiratívna a umelecky neopakovateľná. Autorove postupy, irónia, slovná hra, persifláž a
Rozprávková kniha Zamatový králik sa radí ku klasickým a kanonickým dielam v rámci literatúry pre deti a mládež, pričom do zlatého fondu patria aj pôvodné ilustrácie Williama Nicholsona. Vo Veľkej Británii vyšla po prvý raz v roku 1921 a druhé americké vydanie o rok neskôr vo vydavateľstve George H. Doran Company s ilustráciami spomínaného W. Nicholsona prinieslo knihe zaslúžené široké uznanie.
Pevné hviezdy sú súborom básnických alegórií, v ktorých sa subjekt spytuje na možný prienik existencie so svetom, ale ten napriek svojej kráse nikdy nebol dokonalý. Z tohto deficitu sa rodí túžba po transcendencii duše, smäd hovoriaci o archetypoch hľadajúceho (muža) jazykom symbolov. Ide o druhú, prelomovú zbierku autora, v ktorej poetiku civilného verša nahrádzajú nadčasové reflexie.
Rozsiahly výber z poézie posledného žijúceho beatnika Garyho Snydera preložil Marián Andričík zo súborného diela Collected Poems (2022). Pre Snydera je báseň pracovným priestorom. Myšlienka práce je v Snyderovej ekologickej poézii ústredná, pretože mu umožňuje priamo venovať pozornosť aktu „písania krajiny“. Kritici majú sklon vidieť jeho poetiku ako tvrdenie o vzájomnej prepojiteľnosti všetkých
Po epose Stratený raj vychádza v slovenskom preklade prvý raz – povedané slovami Samuela Johnsona – aj posledný básnický potomok Johna Miltona, miniepos Vrátený raj (Paradise Regained), takisto inšpirovaný Bibliou, tentoraz Satanovými pokúšaniami Krista, známymi z Matúšovho i Lukášovho evanjelia. Milton tu tentoraz na kratšej ploche necelých dvetisíc veršov, rozdelených do štyroch kníh, rozvíja
V tvorbe svetoznámeho nórskeho dramatika a spisovateľa Jona Fosseho (nar. 1959) sa diela zaraďované do úseku literatúry pre deti zakaždým, aj za hranicami Škandinávie, hodnotia ako mimoriadne presahové, ako majúce schopnosť prehovárať na viacerých úrovniach bez obmedzení v podobe veku čitateľa či prílišnej ohraničenosti témy. Jedným z najvýraznejších príkladov tejto presahovosti vo Fosseho tvorbe
Železná bohyňa milosrdenstva je výberom z doterajšej básnickej tvorby autorky. Básnická iniciatíva Bargielskej pôsobí v našom kontexte až prekvapivo nezaraditeľne, ale výnimočne podnetne. Bargielska komentuje súčasnosť vo svojej zložitosti umelecky ľahko. Jej svet je aj naším svetom: k najdôležitejším hodnotám patria ozajstné, autentické vzťahy. Autorkin subjekt ťažké obsahy len naznačuje,
Celan patrí k najvýznamnejším básnikom 20. storočia. Jeho lyrika v plnej miere zodpovedá tomu, čomu sa hovorilo od 60-tych rokov 20. storočia lyrika ako paradigma moderny. Jednotlivé texty sa zaoberajú čítaním Celanových kľúčových básní, ich vzťahu k básňam bukovinských básnikov, korešpondenciám so svetovými básnikmi. Osobitné miesto má v esejach vzťah k matke, ženám, ne-miestam Celanových
Imaginatívno-hravé verše s prebleskujúcim zmyslom pre nonsens vedú malého čitateľa či poslucháča k objavovaniu nesamozrejmostí sveta a zreteľne smerujú k jeho harmonizácii. Ilustrovala Renáta Milčáková, ktorej kniha Sedem rokov nemá. Talianske rozprávky získala ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska. Pre čitateľov predškolského a mladšieho školského veku.
Jemňacinky / Brutálničky poetky Evy Luky sú básnickou dvojknihou pre deti všetkých vekových kategórií. Spredu si čitateľ prečíta Jemňacinky, zozadu, keď knihu otočí dole hlavou, Brutálničky. Alebo sa sám môže postaviť na hlavu a čítať tak knihu bez otáčania. Básne o všetkom, čo sa zmestí do duše človeka. Básne, ktoré vás upokoja, rozveselia, ponoria do hmly melanchólie alebo na smrť vydesia.
Kniha prináša svedectvo o potlačovaní slobody v komunistickom Československu. Zachytáva udalosť výstavy, ktorú ako ideologicky nevhodnú, zapečatila Štátna bezpečnosť a vystavené práce zhabala. O udalostiach, ktoré výstave predchádzali o jej priebehu i dôsledkoch vo svojich textoch píšu jej tvorcovia (Ľubomír Badiar, Jaroslav Beliš, Erik Groch, Jozef Kužidlo, Milan Laciak, Dušan Očkovič, Daniel
Výber z reflexií o vybraných dielach slovenskej aj inonárodnej poézie, prózy a literárnoteoretickej literatúry. Ide o typ odborných reflexií, pri ktorých metodologickým východiskom je selekcia výber takých literárnych diel, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne. To umožnilo autorke použiť pri hodnotení kritiku sympatie. Interpretačné reflexie analyzujú diela z hľadiska ich štruktúry, žánrov,