Zbierka uzatvára neostentatívnu, no jasne rozpoznateľnú trilógiu, započatú predošlými knihami Okamih pred dopadom (2010) a Ako tieň na pľúcach (2014). Ich typickými a novou zbierkou vo viacerých ohľadoch odlišne rozvíjanými znakmi sú difúznosť identity, inakosť rôzneho druhu, nielen existenciálna úzkosť, zrkadlenie sa v roztrieštených plochách časopriestoru, asociálnosť, vyplývajúca aj z
Sprítomňovanie ženskosti a mužskosti súvisí s urbánno-rustikálnym vzťahom napr. v tom zmysle, že rodovo stereotypné zobrazovanie pramení i z rustikálneho hodnotového rámca, ktorý je väčšmi spätý s tradičnými – aj morálnymi a náboženskými – hodnotami. Tento fakt sa dá vystopovať tak v zbierkach J. Mihalkoviča, ako aj L. Vadkerti-Gavorníkovej. Hrdinka veršov Vadkerti-Gavorníkovej sa nevyčleňuje len
Kniha sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka vybraných autoriek: L. V.-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej. Autor prináša do slovenského diskurzu uchopenie väčšinou prehliadaného (i feministicky podnetného) rozmeru básní autoriek, a teda ukážku iného - aj rodovo poučenejšieho - čítania umeleckých textov.
Debutová zbierka poézie Dereka Rebra básnicky zaujímavým spôsobom skúma, akými spôsobmi je prostredníctvom tela reprezentovaná či konštruovaná identita. Pokúša sa určiť parametre „inakosti“, otvára priestor pre problematiku rodovej neutrality.