Publikácia predstavuje siedmy diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou, Zvolenskou a Hontianskou stolicou. Kniha o Abovskej a
Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici
Publikácia predstavuje piaty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaevidované. Predchádzajúce diely boli venované Liptovskej, Oravskej, Turčianskej a Zvolenskej stolici. V knihe venovanej Spišskej stolici bolo
Terézia Kvapilová (1932) vo svojich štyroch knihách vyrozprávala príbehy ľudí, ktorí v dedine Závod na Záhorí žili a žijú, spolkov, úsilí a činností, ktoré v ňom zažiarili a mnohé i pohasli. V piatej knihe Hraničná čiara života sa dostávajú k slovu aj autorkine osobné spomienky a zážitky. Kniha vďaka bohatému listovému materiálu i spisovateľkinej ochote zachádzať do osobných detailov odzrkadľuje
Vidiecke šľachtické sídla v Zvolenskej stolici sú štvrtým dielom série venovanej kaštieľom a kúriám na území bývalých uhorských stolíc. Autorom historickej časti textov je Tomáš Janura a architektonicko-historické údaje spracovali Ľubica Fillová a Michal Šimkovic. Do knihy s celkovým rozsahom 134 strán bolo zahrnutých šestnásť stojacich a štyri zaniknuté kaštiele a kúrie na území kedysi
Publikácia predstavuje tretí diel série, ktorej ambíciou je postupne zmapovať kaštiele a kúrie na celom území dnešného Slovenska v rámci bývalých historických regiónov stolíc. V každej knihe čitateľ nájde nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, o ktorých existencii dodnes málokto vôbec tušil. Predchádzajúce dva diely sa z tohto pohľadu zaoberali kaštieľmi a
Knihu Závodské krížne cesty možno priradiť k dielam literatúry faktu, ktoré prispievajú k prehlbovaniu a všeobecnému upevňovaniu nášho dejinného povedomia o sebe samých. Prispieva k odstraňovaniu predsudkov, ktoré v nás ostávajú ako neblahé dedičstvo každej ideológie aj tej súčasnej. Hlavná os rozprávania zachytáva zmeny po roku 1945, potom 1948, a ku koncu knihy kontrapunkticky aj po
Milan Ormandík, absolvent tzv. Kostkovej školy, tvorí v oblasti komornej a monumentálnej plastiky. Od skončenia vysokoškolského štúdia žije a pôsobí v Kremnici. Milan Ormandík je figuralista, v ktorého plastikách sa striedajú biblické a mytologické témy s literárnymi impulzmi a osobné zážitky i predstavy zase s údelom človeka odsúdeného na slobodu. Kniha je prierezom doterajšej tvorby, vo výbere