Terézia Kvapilová (1932) vo svojich štyroch knihách vyrozprávala príbehy ľudí, ktorí v dedine Závod na Záhorí žili a žijú, spolkov, úsilí a činností, ktoré v ňom zažiarili a mnohé i pohasli. V piatej knihe Hraničná čiara života sa dostávajú k slovu aj autorkine osobné spomienky a zážitky. Kniha vďaka bohatému listovému materiálu i spisovateľkinej ochote zachádzať do osobných detailov odzrkadľuje
Knihu Závodské krížne cesty možno priradiť k dielam literatúry faktu, ktoré prispievajú k prehlbovaniu a všeobecnému upevňovaniu nášho dejinného povedomia o sebe samých. Prispieva k odstraňovaniu predsudkov, ktoré v nás ostávajú ako neblahé dedičstvo každej ideológie aj tej súčasnej. Hlavná os rozprávania zachytáva zmeny po roku 1945, potom 1948, a ku koncu knihy kontrapunkticky aj po