Táto knižná esej Romana Guardiniho vznikla pri príležitosti osláv sedemstého výročia smrti Františka z Assisi. V slovenčine vychádza a ožíva táto krásna esej v preklade Rastislava Nemca presne po sto rokoch, ako súčasť osláv jubilejného roka svätého Františka z Assisi, vyhláseného pápežom Levom XIV. Z predhovoru autora: Každý občas zažívame niečo, čo vnímame ako zázrak. Až sa nám zvláštne tlačí
Hagiografický obraz Františka z Assisi ako nepriateľa vzdelania je historickým a logickým nezmyslom, za ktorý „vďačíme“ spirituálom a logike samotnej tvorby legendy. Vzdelanie, intelektuálny a vedecký život nie sú len podobami účelného ľudského konania, ale samotným životom, vysokými formami kultúry, ktoré sa môžu stať aj podobami zasväteného života. Keď Dionýz z Janova, len 150 rokov od vzniku
Boh hľadá takých, čo chcú mať skúsenosť, a to omnoho viac než teoretikov. V našej kultúre máme sklon byť skôr teoretikmi ako zakúšajúcimi a vyhýbať sa skúsenosti, zvlášť vtedy, keď je život bolestivý. Myslenie je spravidla ľahšie než bytie. Myslenie je našou prevažujúcou kultúrnou podmienenosťou v dobe rýchlo sa rozvíjajúcich technologických zručností a masívnej vedeckej informovanosti.
Thomas Keating o tejto knihe prehlásil: „Jedna z najvýznamnejších duchovných kníh našej doby. Jedna z najlepších kníh na túto tému od čias sv. Jána Kríža. Úžasná kniha, ktorá objasňuje vyššie oblasti duchovnej cesty.“ Bernadette Roberts v úvode píše: „Keďže okamih, v ktorom definitívne zaniká sebauvedomovanie a začína sa nová cesta, predstavuje v kontemplatívnom živote rozhodujúci zlom či míľnik,
Simone Weilová (1909 – 1943) je významná intelektuálka 20. storočia. Jej myšlienky sú dnes relevantnejšie než kedykoľvek predtým. Napomáhajú pochopiť a zvládnuť súčasnú krízu. Vo svojej novej eseji nám Byung-Chul Han približuje inšpiratívny, jasnozrivý, ba až liečivý svet myšlienok Simone Weilovej a číta ho skrze našu súčasnosť. Spolu s Weilovou živým spôsobom pripomína transcendenciu, ktorá sa v
V knihe „Aby sme boli jedno. Kresťanská neduálnosť“ sa Thomas Keating zaoberá cieľom ľudskej duchovnej cesty. Keating sprevádzal nespočetné množstvo ľudí z rôznych sfér života na kontemplatívnej ceste k celistvosti. V tejto knižočke hovorí o vnútornej transformácii, ktorú zažívame prostredníctvom každodennej tichej meditácie, ktorá nám pomáha zbaviť sa ega a vytvára priestor pre postupný rozvoj
Kniha esejí o jednoduchom živote, o dotýkaní, o nezámernosti umeleckej tvorby a o živote v priestore obrazov. Súčasťou knihy sú komentované reprodukcie diel Young-Jae Leeho, Donalda Judda, Johna Pawsona, Rudolpha Schindlera, Franka Lloyda Wrighta, Jana Kolwitza, Jacksona Pollocka, Gerharda Richtera, Juliusa Bissiera, Kammerer-Luka, Tanimoto Keia a Agnes Martin. Z nemeckého originálu
Františkán Dominik Mokoš patril medzi najplodnejších a najpozoruhodnejších slovenských autorov homiletickej literatúry druhej polovice 18. storočia. V Slovenskej národnej knižnici v Martine sa zachoval rozsiahly korpus jeho rukopisných kázní i ďalších dokumentov súvisiacich s jeho kazateľskou činnosťou, ktorý odráža skutočný stav jazyka v období pred prvou, tzv. bernolákovskou kodifikáciou. Keďže
Tretí knižný titul „biblickej edície“ vydavateľstva Minor nesie titul „Skutočný Ježiš. Mylné hľadanie historického Ježiša a pravdivosť tradičných evanjelií“. Jeho autorom je významný americký odborník na Nový Zákon a historik raného kresťanstva Luke Timothy Johnson, ktorý je v našom jazykovom prostredí známy vďaka českej edícii Sacra Pagina. Johnson v knihe reaguje na fenomén tzv. „Ježišovho
Ktoré budovy sú krásne? Z filozofického hľadiska je táto otázka skôr okrajovou témou. Verejne sa však o nej diskutuje zoširoka a často kontroverzne. Günter Figal vo svojej knihe využíva takéto debaty ako podnet na hľadanie spoľahlivých kritérií pre estetické hodnotenie architektúry – kritérií, ktoré platia rovnako pre krásne staré budovy ako aj pre krásne nové. Kedy je budova umeleckým dielom?
Kniha Boh je všetko vo všetkom je prepisom poznámok k prednáškam, ktoré otec Thomas Keating dával v roku 2012 počas Výročnej konferencie Contemplative Outreach v Snowmass, v Colorade. V kláštore, kde odišiel do večnosti – v opátstve sv. Josepha v Spencer, v Massachusetts –, dal Thomas Keating v júli 2018 súhlas na publikovanie týchto poznámok. A my sme veľmi poctení, že sme tak mohli urobiť. Ako
Vedou o duši a vedou o Bohu – ktoré sú jedinou vedou – je iba tá, ktorú za cenu mnohorakých nedorozumení nazývame mystikou. Ak si však myslíme, že existuje jedna veda o duši (psychológia) a ďalšia, odlišná, o Bohu (teológia), ide o dve falošné vedy, lebo realita je jediná. Boh je pravda, je svetlo, a nie nejaké iné-bytie hore na nebi. Takou je aj duša, ktorá všetko obsahuje: pānta eīso „všetko je
Prelomové metodologické dielo významného nemeckého historika umenia Maxa Imdahla, ktorého slovenský preklad vychádza k 100. výročiu jeho narodenia. V sprievodnej štúdii o ňom píše Marian Zervan: „Imdahlov výklad možno chápať aj tak, že ním navrhovaná ontológia obrazu je schopná si poradiť s predmetným i nepredmetným maliarstvom, no zároveň aj tak, že nám chce ukázať celú šírku vnútorne sa
Eva Konrádyová (1972) debutovala v roku 1999 zbierkou Venované. Na básne, ktoré vložila do druhej zbierky, čakala pokojne ako na úrodu celé desaťročie a nesú názov Pozbierané (2009). Verná svojmu naturelu a autorskému rukopisu, pridáva do tretice knihu Naskladané (2025). Výsledkom zhromažďovania textov, ktoré naznačujú jej vzťah k výtvarnému, hudobnému či filmovému umeniu, a ich ukladania do
John Sallis vo svojej knihe Významy krajiny, ktorá sa venuje stvárneniu krajiny v maliarstve, vychádza z tvrdenia, že zem je základným elementom, ktorý poskytuje ľuďom i ostatným živým bytostiam útočisko a čitateľom predkladá pôsobivé syntetické dielo. Významy krajiny ponúkajú tri druhy analýz, ktoré sú síce odlišné, ale priebežne sa neustále prelínajú. Prvá pozostáva z rozsiahlych analýz
Günter Figal ukazuje, že filozofia začína hľadaním pravdy, že v tomto hľadaní sa nutne rozvíja otázka bytia súcna a že toto hľadanie sa nakoniec etabluje ako „metafyzika“. Figal obhajuje metafyziku a zároveň ju fenomenologicky reformuluje. Argumentuje v prospech jej chápania ako jednej z viacerých filozofických perspektív. Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec
Portrét pozoruhodného duchovného vývoja Thomasa Keatinga (1923 – 2018), trapistického mnícha, ktorý počas prvých štyroch desaťročí svojho života koncipoval komplexnú psychospirituálnu cestu. Ako jeden z kľúčových inovátorov kontemplatívnej praxe tzv. Centering Prayer, nanovo oživil kresťanskú kontemplatívnu tradíciu. Cynthia Bourgeault, obľúbená autorka a Keatingova žiačka, vo svoje knihe
Výber z esejí veľkého filozofa 20. storočia – Hansa-Georga Gadamera, ktoré ich prekladateľ Rastislav Nemec vybral z autorových Gesammelte Werke, z ich 7. a 8. zväzku, s ohľadom na tri témy: antiku, estetiku a hermeneutiku. Všetky tri oblasti sa však v esejach prelínajú, vzájomne dopĺňajú a komponujú zmysluplný celok, ktorý dozrieval v autorovej tvorbe dlhé desaťročia. Gadamer týmito esejami
„... hra je hraná nie takým spôsobom, ako keď zvyčajne vykonávame ,prácu‘, s cieľom zaistiť si nejaký výsledok, dôležitý pre blaho pracujúceho, ale skôr prekypujúcim spôsobom: pracujúci pracuje kvôli tomu, čo potrebuje, ale hráč hrá, lebo hra vyjadruje jeho bytie. Práca je namáhavá, hra je náročná; práca je vyčerpávajúca, ale hra rekreuje. Najlepším a najviac božským spôsobom života je ,hrať hru‘.
Michel Henry sa vo svojej poslednej knihe, ktorá vyšla krátko po jeho smrti, pýta, akým spôsobom je Kristus ľudský i božský zároveň a ako sa prihovára človeku. Otázka, ktorú sa usiluje zodpovedať, „je principiálna. Je možné, aby človek začul v jazyku, ktorý je mu vlastný, slovo, ktoré by hovorilo inou rečou, jazykom Boha, či presnejšie jeho Slovom? A ak nie, ako si aspoň byť istý existenciou