Paríž Assisi nezničil

Hagiografický obraz Františka z Assisi ako nepriateľa vzdelania je historickým a logickým nezmyslom, za ktorý „vďačíme“ spirituálom a logike samotnej tvorby legendy. Vzdelanie, intelektuálny a vedecký život nie sú len podobami účelného ľudského konania, ale samotným životom, vysokými formami kultúry, ktoré sa môžu stať aj podobami zasväteného života. Keď Dionýz z Janova, len 150 rokov od vzniku kapucínov, publikoval v roku 1680 knižný katalóg Bibliotheca Scriptorum Ordinis Minorum S. Francisci Capuccinorum, uviedol v ňom už 542 kapucínskych literátov. Jeho druhé vydanie z roku 1691 uvádza už 673 kapucínskych autorov. Čo to znamená, že toľko kapucínov bralo do rúk pero a obklopovalo sa knihami, že ich toľko žilo s textami a v textoch? Za voľbou kapucínskej cesty životom musí byť úsilie o viac života. Kam toto úsilie zaviedlo kapucínov od ich počiatkov v ranom novoveku, ako formovalo ich intelektuálny život a ako prispeli kultúre Európy, je predmetom tejto historicko-filozofickej eseje.

Ladislav Tkáčik (1973), kapucín, filozof a teológ, docent v odbore systematická filozofia. Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a spolupracuje s Ústavom dejín a Archívom Univerzity Karlovej v Prahe. Hlási sa k fenomenologickej filozofickej tradícii. Venuje sa filozofii kultúry, umenia a architektúry, filozofickej estetike a hermeneutike. K dejinám kapucínov publikoval knihy „Priestor, miesto, kláštor“ (2016), „Kapucíni na Slovensku“ (2017), menšie životopisné knižné profily venované osobnostiam slovenskej kapucínskej provincie, knihu mapujúcu príchod kapucínov do Pezinka „Moje nohy si postavil do šírej krajiny“ (2024), či viacero štúdií a prekladov. Spolu s filologičkou Erikou Juríkovou preložil a bilingválne vydal diela kapucína Benedikta z Canfieldu a Jana van Ruysbroecka. Je šéfredaktorom ročenky pre františkánske štúdia, humanitné a historické vedy Studia Capuccinorum Boziniensia. Vedie kapucínske vydavateľstvo Minor a prevádzkuje grafickú dielňu Varštak.