Človek niekedy pociťuje potrebu vytvárať v krajine pamätné miesta, alebo obnovovať dávno stratené a zaniknuté prvky, a prehliada význam tých, ktoré majú takýto rozmer v sebe celkom prirodzene obsiahnutý a stále existujú. Práve ony mnohokrát pustnú a ustupujú z každodennosti do spomienok. Je to prirodzené. Nie je jednoduché nájsť výnimočnosť v niečom, čo je každodennou súčasťou priestoru života, a
„Básnický epos“ spisovateľa Františka Kreutza (1920 – 2004) predstavuje vzácne literárne spracovanie v slovenskej literatúre frekventovanej zbojníckej tradície, v ktorej ľudoví hrdinovia stelesňovali odveký symbol boja za slobodu, rovnosť a spravodlivosť. Na pozadí historicko-spoločenského diania ešte pred Jánošíkom ponúka netradičné básnické variácie o zbojníkovi Tomášovi Gregušovi, rodom v
Lučenca už neni viac! Týmto lakonickým konštatovaním sa začínal jeden z dobových článkov v Slovenských novinách v auguste 1849. Len niekoľko dní predtým zažili obyvatelia Lučenca tretí požiar vo svojej histórii, pri ktorom mesto ľahlo popolom. Nebol to požiar zapríčinený nešťastnou náhodou. Bol to brutálny koniec, fatálny následok krutých činov. Násilie plodilo násilie, kým 8. augusta 1849