Tu spočíva kvet, čo zanechal svet

Človek niekedy pociťuje potrebu vytvárať v krajine pamätné miesta, alebo obnovovať dávno stratené a zaniknuté prvky, a prehliada význam tých, ktoré majú takýto rozmer v sebe celkom prirodzene obsiahnutý a stále existujú. Práve ony mnohokrát pustnú a ustupujú z každodennosti do spomienok. Je to prirodzené. Nie je jednoduché nájsť výnimočnosť v niečom, čo je každodennou súčasťou priestoru života, a čo tvorí jeho každodennú kulisu. K uvedomeniu si skutočnej hodnoty mnohých pamiatok dochádza spravidla až pri spätnom pohľade a konfrontácii s reálne hroziacim zánikom, prípadne s už završujúcou sa stratou. Jednými z takýchto zanikajúcich, no stále zachovaných, prvkov na území niekdajšieho Novohradu sú ľudové podoby bohato zdobených a tvarovaných náhrobníkov, ktorými hroby zosnulých označovali evanjelici augsburského vyznania od sedemdesiatych rokov 19. storočia takmer až do polovice 20. storočia len v niekoľkých obciach Novohradských vrchov.