Raýmanov knižný debut, ktorý vychádza v reedícii po tridsiatich rokoch, sa vzpiera literárnym konvenciám na všetkých úrovniach. Nemá súvislú dejovú líniu, rozprávanie stojí na absurdnej intertextuálnej mozaike tekutých vzťahov, príbeh nesmeruje k žiadnemu uspokojivému záveru či vysvetleniu a predsa sa pokúša byť presvedčivým svedectvom o nutrii riečnej, o tomto statnom hnedastom, vyše metra dlhom
Príbeh outsiderky, či desperátky Jolany Kohútovej, bývalej účastníčky povstania, sa odohráva na slovenskom vidieku v časoch kolektivizácie a je postavený na žánrovom pôdoryse klasického westernu: hlavný hrdina sa ocitá v nepriateľskom prostredí, podobne ako postavy Clinta Eastwooda lenže ten hlavný hrdina je žena. Navyše zasadená do komplexných historických súvislostí. Autor: Andrea Salajová
Drsne a hutne napísaná dráma muža, ktorý cestou zo služobnej cesty zrazí vlastnú smrť.
Kniha je súborom textov, ktoré sochár, ochranár, aktivista (ale aj vášnivý bicyklista) Marián "Marko" Huba písal v deväťdesiatych rokoch pre rôzne dobové periodiká, alebo ich formuloval v podobe prednášok, diskusných príspevkov, rozhovorov či otvorených listov. Sú vzácnym svedectvom, že spoločenské a ekologické problémy, ktoré dnes tak intenzívne vnímame, boli pomenované už pred tridsiatimi rokmi.
Vysoko vo vrchoch, hlboko v divočine, ďaleko od civilizácie, vyrástol Emil z Hôr. Žil sám, no nebol osamelý. Nič mu nechýbalo, nič ho nezlostilo, ani nevyrušovalo. Ale len dovtedy, kým zo záveja pred jaskyňou nezachránil skrehnutého osvetovo-propagačného pracovníka Horáca Huberta Halapartňu, ktorý mu z vďaky za záchranu života, a trocha aj z vypočítavosti (takí už osvetári bývajú), ukázal portrét
TAkmer denníkové zápisky pozorovaní a myšlienok, citáty z kníh a výstrižky z novín, ktoré zaujali hudobníka a filmára Deža Ursinyho v rokoch 1990 až 1992.
V príbehu Yora sa čitateľ prenesie do obdobia nasledujúceho tesne po udalostiach roku 1968, do navonok nevýrazných čias, keď sa akoby nič nedialo. Začala sa „normalizácia“ a národ sa vracia do stavu strachu a pretvárky. Stretávame mladú a šťastnú Emi, zľahka poletujúcu na obláčiku lásky a radosti zo života. Revolučný rok je ešte stále prítomný svojou blízkosťou, ale aj nenávratnosťou, každý hľadá
V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu otcovi Dežovi. Otec, v predtuche blížiaceho sa konca, s pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie, začal písať Jakubovi listy. Jakub túto výzvu opätoval a vznikol tak jedinečý dialóg medzi otcom a synom o najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy nebezpečne blízko . Listy síce putovali iba z jednej
Za siedmimi horami. Za siedmimi dolami. A ešte o poriadny kus ďalej, tam, kde sa končia všetky konce sveta, odkiaľ je všade ukrutne ďaleko, na čistinke uprostred čierneho lesa stojí chalúpka. Nestojí rovno. Krčí sa, lebo je už veľmi stará. V chalúpke sedia starký a starenka. Tiež sa krčia. Obaja majú po stotri rokov a navyše je v chalúpke dosť nízky strop. Sedia, sedia, z obloka hľadia,
Emi po rokoch v emigrácii navštevuje rodné mesto. Pred očami ožívajú spomienky na detstvo, život v ošarpanom košickom činžiaku, ponuré povojnové roky. Malej školáčke Emi sa však tie časy vôbec nezdali smutné, len napínavé, zaujímavé. Päťdesiate roky v meste, kde spleť jazykov nikomu nevadila, hovorilo sa najmä po maďarsky, po slovensky sa skôr len "hutorilo", znela aj čeština, tiež mantácka