V Kvetoch na skle stretávame zrelú štyridsiatničku, ktorá sa s konečnou platnosťou rozhodla opustiť krajinu, kde vládne útlak a nesloboda. Príliš dlho tápala v neistote, váhavé kroky oťaželi dvadsaťročným oneskorením. Nemotorne a s ťažkosťami zbiera podpisy na povolenie navštíviť matku v Západnom Nemecku a zároveň ako zanovitý mravec sa potajme zbavuje svojho imania. Ruší minulosť. Až na výnimky.
V príbehu Yora sa čitateľ prenesie do obdobia nasledujúceho tesne po udalostiach roku 1968, do navonok nevýrazných čias, keď sa akoby nič nedialo. Začala sa „normalizácia“ a národ sa vracia do stavu strachu a pretvárky. Stretávame mladú a šťastnú Emi, zľahka poletujúcu na obláčiku lásky a radosti zo života. Revolučný rok je ešte stále prítomný svojou blízkosťou, ale aj nenávratnosťou, každý hľadá
Emi po rokoch v emigrácii navštevuje rodné mesto. Pred očami ožívajú spomienky na detstvo, život v ošarpanom košickom činžiaku, ponuré povojnové roky. Malej školáčke Emi sa však tie časy vôbec nezdali smutné, len napínavé, zaujímavé. Päťdesiate roky v meste, kde spleť jazykov nikomu nevadila, hovorilo sa najmä po maďarsky, po slovensky sa skôr len "hutorilo", znela aj čeština, tiež mantácka