Do tohto zväzku sme zhrnuli posledné a málo známe Jesenského prózy zo 40. rokov 20. storočia, v ktorých autor satiricky reaguje na zmenené spoločensko-politické pomery. Keď mu r. 1935 vyšla zbierka próz Zo starých časov, nestretla sa s veľkým ohlasom – „moderná“ doba sa totiž dozadu veľmi neohliadala. Jesenský však vedel podať svedectvo aj o „nových“ časoch, a to nielen ironicky úsmevné, ale aj
V tomto zvrátenom storočí – keď európska spoločnosť podľahla lenivosti, existenciálnej otupenosti a nedôvere, keď všade vládne bizarná zmes nenávisti k životu a strachu zo smrti, keď tí najschopnejší ľudia nerobia nič a ospravedlňujú svoju lenivosť a zhýralosť nedostatkom jasných životných cieľov – inšpirované duše sú také prepotrebné ako slnečné svetlo. Tieto osobnosti sú dôkazom, že v
Brat Šavol, momentálne jeden z najpredávanejších slovenských autorov duchovnej literatúry, prichádza s novým titulom pojedači Boha. Ján Krstiteľ stanovil diagnózu. Ježiš uzdravuje. O to stojí človek. Ţe hreší, mu už povedali. Toľkokrát. A toľkí. Je na čase, aby bol opäť prijatý a ľúbený. Akoby hovoril: ‚Miluj ma, Bože, lebo budem ľúbiť iného.‘ Brat Šavol (Karol Lovaš) sa rozhodol, že
„Valér Mikula patrí k našim popredným interpretátorom literárnych javov, osobitostí autorských postupov a konkrétnych diel. Je preňho pritom príznačná nielen mimoriadna dôslednosť, spočívajúca v tom, že dokonale pozná predmet interpretácie a to, čo o ňom už napísali iní, ale aj schopnosť nazerať veci z ,neobsadených‘ zorných uhlov a objavovať veci nové.“ Igor Hochel „Občas sa mi stane, že čítam
Kniha literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Jaroslava Šranka Individualizovaná literatúra sa zameriava na básnickú tvorbu tých slovenských autoriek a autorov, ktorí vstupovali do našej poézie od roku 1985 a v súčasnosti sú jej dôležitými reprezentantmi. Výklad zaznamenáva aj premeny literárnej situácie krátko pred pádom komunistického režimu a najmä v období od roku 1989 po dnešok. Ale
Brat Šavol je v súčasnosti jedným z najúspešnejších autorov duchovnej literatúry na Slovensku. Jeho séria krátkych zamyslení má ďalšie pokračovanie. Kniha Náš Boh nosí zásteru môže byť odpoveďou na nejednu otázkua životnú situáciu s ktorou človek zápasí. Autor ukazuje čitateľovi ako uniesť sám seba. Pochopiť sa, porozumieť Bohu aj druhému. Pre Šavla ide už tradične o tri dimenzie ľudského bytia,
Po Vajanského lyrickej tvorbe (Výbor z lyriky) prinášame aj jeho najdôležitejšie a kedysi slávne epické básne Maják, Herodes, Dušinský, Vilín i niektoré z tých menej známych. Všetky už prešli do literárnej histórie a tam zrejme aj ostanú, no občas nezaškodí vytiahnuť ich z čitateľského zabudnutia a pripomenúť si, čím (a za čo) chcel básnik nadchnúť našich praotcov a čím chcel pobaviť či očariť
Román, ktorý sa dá prečítať na jeden dúšok, plný napätia i krajných hrôz – čo je vec nebývalá v našej staršej spisbe. Aj kvôli tomu vyšiel až r. 1927, hoci autorka ho mala rozpracovaný už o tridsať rokov skôr. Opisuje v ňom skutočné udalosti z počiatku 19. storočia, sériové vraždy démonického aristokrata Ľudovíta Feketeho de Nyék, ktoré vrcholia, ale nekončia beštiálnym zavraždením vlastnej
Šavol vydanie knižky niekoľkokrát odložil, aby aktuálne poodhalil kus seba a svojich zápasov, z ktorých mnohé sú nám dôverne známe z každodenného prežívania. Novinársky štýl zostáva pre neho pevnou pôdou aj v terajšom pôsobení. Schopnosť vystihnúť podstatu, pomenovať priamo veci, sú Šavlovou devízou, ktorú si priniesol aj do kňazského života. Svojimi textami núti k premýšľaniu, provokuje,
Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky „Je to vzácna kniha, plná hodnotných myšlienok, ktorá prináša úplne iný pohľad na charakter, postavenie a poslanie lídra. Nastavuje čisté zrkadlo nášmu chápaniu lídra a „hodnôt“, podľa ktorých ho posudzujeme. Previazanie líderstva s charakterom, osobnou zodpovednosťou za svoje rozhodnutia a za ich dôsledky a neustálym zdokonaľovaním sa
Vajanský bol lepší básnik ako prozaik. O tom by rád čitateľa presvedčil aj tento náš – po starom povedané – „výbor“ z jeho lyrickej poézie. Kým voči Vajanského próze sa autori nasledujúcich generácií vyhraňovali zväčša polemicky, na jeho poéziu nadväzoval aj taký básnický virtuóz ako J. Jesenský. Vtip, konverzačná ľahkosť, ale aj nepatetické vyjadrenie smútku či parnasisticky dokonalé sonety, to
Črty, poviedky, príhovory a denníkové zápisky zachytávajú Tajovského zážitky i úvahy od núteného narukovania na front cez prebehnutie do ruského zajatia, účasť v československých légiách až po návrat do vlasti cez Japonsko a USA. Tajovský sa netajil kritickým vzťahom k ruskému boľševizmu, preto jeho zbierka bola pri vydaní v Spisoch za komunistického režimu cenzurovaná. Teraz vychádza v úplnosti.
Zbierka Modrá katedrála vyšla v roku 1942, krátko po autorovej predčasnej smrti. Opakujúcim sa motívom týchto próz je choroba a tušenie smrti. Rozprávanie sa odvíja od reality, predstáv i snov. Azda i preto Dominik Tatarka nazval Jána Červeňa „básnikom sujetu“. Pozoruhodné je autorovo výtvarné a hudobné cítenie. Knihu ocenia čitatelia so zmyslom pre krásu a tajomstvá bytia.
„V spodine našej duše je bahno,“ dočítame sa v románe a toto svoje presvedčenie Jégé ilustruje na životnom príbehu karieristu Jozefa Svoreňa, jednej z najväčších záporných postáv slovenskej literatúry. Panoptikum posledných rokov Uhorska je nielen verným historickým svedectvom o dobových politických a spoločenských praktikách, ale má aj nadčasovú platnosť: boj cynického egoizmu s ušľachtilosťou
Klasické dielo slovenskej literatúry, ktoré by mal dôverne poznať každý kultúrny Slovák – nie preto, že sa odohráva v dalmatínskom prostredí, ale preto, že sa odohráva v duši a mysli jedného z najcitlivejších a najbystrejších príslušníkov nášho národa. Kukučín v tomto románe rieši základné otázky jednotlivca (život, práca, viera, láska, smrť) i spoločnosti (spolunažívanie jednotlivých vrstiev,
Traja slovenskí prezidenti v exkluzívnom rozhovore o Slovenskej republike, ktorá dospela. Karol Lovaš vedie krátky, ale veľmi priamy a mienkotvorný rozhovor so všetkými troma slovenskými prezidentami. „18-ročná Slovenská republika sa stala príležitosťou, pri ktorej som sa po rokoch opäť stretol so všetkými tromi slovenskými prezidentmi, ktorí ju sprevádzali na jej ceste k dospelosti. Michal
Pozval som do kostola prostitútku a vznikol problém. Nebol v tom, že prišla, veď do kostola chodí denne množstvo „prostitútok“, len to o nich nikto nevie. O tej mojej to vedeli. A to ich znervózňovalo. Preto chodí do kostolov tak málo prostitútok. My, kresťania, si potrpíme na anonymitu. A to nás robí zraniteľnými.
Pojem Kocúrkovo pozná u nás každý, menej sa však už vie, že práve v Kocúrkove sa odohráva jeden z „najuletenejších“ slovenských románov – Záborského Faustiáda. Nespútaná komika, tragigroteskné výjavy spolu s neľútostne ironickým komentárom autora, ktorý nešetril nikoho a nič – to všetko predstavuje celkom iný obraz Slovenska, než na aký sme zvyknutí z našej „ideálnej“ literatúry. Záborský ako