Do tohto zväzku sme zhrnuli posledné a málo známe Jesenského prózy zo 40. rokov 20. storočia, v ktorých autor satiricky reaguje na zmenené spoločensko-politické pomery. Keď mu r. 1935 vyšla zbierka próz Zo starých časov, nestretla sa s veľkým ohlasom – „moderná“ doba sa totiž dozadu veľmi neohliadala. Jesenský však vedel podať svedectvo aj o „nových“ časoch, a to nielen ironicky úsmevné, ale aj
Dramatik, prozaik, básnik i publicista Jonáš Záborský si svojím životom a dielom vyslúžil rôzne epitetá – „župčiansky samotár“, „prvý slovenský disident“, „národný hriešnik...“ Za tento výber z diela, obsahujúci najpopulárnejšie i menej známe prózy (Chruňo a Mandragora, Mroč, Hlovík medzi vzbúreným ľudom, Dva dni v Chujave) a niekoľko bájok, by si zaslúžil aj prívlastok „prezieravý satirik“.
Pojem Kocúrkovo pozná u nás každý, menej sa však už vie, že práve v Kocúrkove sa odohráva jeden z „najuletenejších“ slovenských románov – Záborského Faustiáda. Nespútaná komika, tragigroteskné výjavy spolu s neľútostne ironickým komentárom autora, ktorý nešetril nikoho a nič – to všetko predstavuje celkom iný obraz Slovenska, než na aký sme zvyknutí z našej „ideálnej“ literatúry. Záborský ako
Jonáš Záborský vo svojom diele kriticky zobrazuje porevolučné pomery v 19. storočí na Slovensku. Podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska, úpadok šľachty, pohŕdanie slovanstvom a zaostalosť slovenského ľudu. Dva dni v Chujave je jedna zo Záborského najvýznamnejších próz. Novela je zložená z dvoch hlavných častí –