"Smútok je metafyzický sviatok, ktorý celebruje sám Život ako spomienkovú udalosť na božské nebytie. Na život pred životom a možno na život po smrti. Duša sa len s ťažkosťami vyrovnáva s nedokonalosťou tohto sveta, keďže jej otec je Dokonalosť sama. Človek je súčasťou prírody, ale jeho duša, to je nebo, ktoré sa nad ňou skláňa od nepamäti. Nakoniec nikam neodletíme v skafandroch, len prejdeme z
Rédeyova monografia sa zameriava na interpretáciu, resp. výklad lyriky Štefana Strážaya, ktorý svojím básnickým dielom predstavuje ojedinelú a celkom osobitú výrazovú polohu, so zvláštnym zreteľom práve na poetologické špecifiká jeho tvorby. Práca nie je poňatá ako tradičný literárno-historiograficky prehľadový výklad problematiky, ale má vyslovene interpretačný charakter, jej cieľom
Próza Jána MIlčáka sa už tradične vyznačuje štýlovou inakosťou, strohým výrazom, ktorý vyvažuje miestami až básnická obraznosť. Autor viac smeruje k náčrtu celkového obrazu, na ktorom zreteľne hneď nevidíme všetko, ako k autentizujúcej a účelovej objektivizácii. V modelujúcej hierarchii tu nad vonkajškovým svetom dominuje vnútroný svet postáv, ich zložitá a zvláštna "psychológia" (to, čo si
Poetika, akú prinášajú básnické miniatúry Viktora Suchého, je veľmi náročná, vyžaduje si od autora neobyčajnú mieru sústredenia, zaujatia javmi, ktoré ho obklopujú. Predstavuje doslova umenie koncentrácie. Výsledkom sú verše, pri ktorých bolo vážené každé slovo. Typická pre ne je dôvera vo význam naoko bežných, jednoduchých objektov a ich fragmentov, akými sú „maják sanitky“, „šálka“ či „ryba so
Román Lodenica (Naustet, 1989) od Jona Fosseho, jedného z najvýznamnejších žijúcich škandinávskych autorov, patrí v Nórsku doslova k čítankovým prózam a literárna kritika ho právom radí k novšiemu literárnemu kánonu. Príbeh o tragickom milostnom trojuholníku, do ktorého dvoch dávnych priateľov z detstva vženie nečakaným spôsobom oživená rivalita, sa odohráva v typickej pre Fosseho autorský štýl
Predkladané úvahy vychádzajú z pôvodne široko koncipovaného vzťahu textu a tváre druhého človeka a sú pojednaním o etike čítania, ktorou sa myslí nie technika, nie hermeneutická metóda, ani akékoľvek moralizovanie ohľadom hodnoty čítania, ale základný étos ako súbor fundamentálnych postojov a očakávaní spojených s čítaním.
Zbierka 19 básní
Klasické dielo slovenskej literatúry pre deti. Detského čitateľa kniha zaujme predovšetkým svojou komickou absurdnosťou, ktorá má blízko k jeho hravosti a spontánnosti a dospelý čitateľ popri tom všetkom odhalí aj hlboký etický plán, ktorý v sebe tento text nesie.
Knihu autor venuje Sandre a Zuzane z Nota Bene i všetkým bezdomovcom. Časť textov bola pôvodne publikovaná práve v tomto periodiku. Texty v Pastirčákovej knihe sa miestami vyznačujú až fulghumovským pôvabom podania, sa prístupným a štýlovo čistým spôsobom hovorí v rozsahovo kratších textoch o veľkých veciach. Transcendentálny presah jednotlivých úvah je zrejmý, ale nie samozrejmý. Autentická
Básnická zbierka
Ako sa číta báseň je už druhou knihou, tentoraz 22 autorských interpretácií, ktorá by tvorivým čitateľom mala dodať odvahu a tým menej skúseným pomôcť pri vzrušujúcom čítaní básne, na konci ktorého nie je trauma, ale radosť a umelecký zážitok. V stratégii tohto projektu je úsilie odbúrať neadekvátny a niekedy už v školskej praxi získaný rešpekt (či dokonca odpor) k básnickému textu. 22 súčasných
Teóriou látky, témy, problému a tvaru chceme prispieť k otázkam zrodu literárneho diela a autorskej metódy, ale aj k interpretácii povahy umeleckého textu. Prepojenosť videnia a komunikačnej intencionality má takú umeleckú štruktúru, ktorá dáva čitateľovi možnosť, aby sa k videniu najdôležitejších vecí, umiestnených pod textom (medziriadkový priestor), za textom (katarzný priestor) alebo nad
Kniha obsahuje časopisecky publikované recenzie, ktoré podávajú ucelený obraz o zásadných dielach slovenskej literatúry.PhDr. Jozef Špaček sa narodil 8. 10. 1950 v Skalici, kde žije dodnes. Študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1975 až do roku 2013, kedy odišiel do dôchodku, učil na Gymnáziu F. V. Sasinka v Skalici. Jeden školský rok (1986/1987) pôsobil vo
Ján Buzássy (1935) je slovenský básnik a prekladateľ. Za básnickú zbierku Bystruška získal v roku 2008 Cenu Dominika Tatarku.
Vystúpil som vyššie, aby som vychutnal výhľad na rozparený rybník, kostolné veže a dymiace komíny moravskej elektrárne. Roztvorená náruč rovinatej krajiny odnášala Brčkove urážky do diaľav, už som sa na nikoho nehneval a zľahka som splynul s vyváženým priestorom. Kúsok odo mňa prebehol udychčaný chlapec s pomaľovaným šarkanom, vzduch zavoňal sírou a spálenými orechovými listami. Zostupoval som
Kant je krásny filozofický príbeh pre deti, ktorý sa zaoberá vesmírom a strachom z nepoznaného. Pre deti od 8 rokov a ich rodičov.