Pro Rakúsovo prozaické dílo je charakteristické napětí mezi protiklady osudově tragického a komického až anekdotického, mezi vážností a odlehčeností, tedy mezi krajními polohami výkladu světa i subjektu v něm. Je autorem diskrétním, indirektním, autobiografická východiska jeho próz lze konstruovat pouze se značným rizikem nadinterpretace. Nedominuje jim subjekt vypravěče, ten, i když hovoří o
Zbierka poviedok Ľútostivosť – ohodnotená cenami Anasoft litera 2022 a Krištáľové krídlo – vychádza v druhom vydaní, doplnenom o doslov Lubomíra Machalu. V Ľútostivosti ide o emotívne a psychologicky precízne vyrozprávané príbehy postáv, ocitajúcich sa vo svojich životoch a činoch na hrane dobra a zla, nevedomosti a krutosti, žičlivosti a chamtivosti, samoty aj osamelosti. Ľudská dráma sa dá v
Komorní próza z učitelského prostředí v období socialistické normalizace zobrazuje pokřivené mezilidské vztahy v společnosti. Hrdina jde od neúspěchu k neúspěchu, ale zato s neodolatelným půvabem.
Stanislav Rakús v tomto súbore próz uplatňuje na rozdiel od svojej doterajšej tvorby nový typ poetiky. Ide zväčša o príbehy, v ktorých prostredníctvom motívov choroby, ohrozenia, osamelosti, smrti, ale i konfrontáciou staroby s mladosťou a detstvom vznikajú vypäté obrazy zo života obyčajných ľudí. Cez postavu protagonistu, jeho spomienky a prežívanie sa tu v rodinných väzbách tematizuje aj
Sám názov signalizuje, že predmetom knihy sa cez text, ktorý patrí do autorskej produkčnej línie, a cez dielo, na ktorom sa zúčastňuje aj čitateľská dotvárajúca iniciatíva, stáva v najširšom zmysle komunikačná estetika. Táto rozsiahla oblasť potom umožňuje v jednotlivých kapitolách sledovať text z pozície jeho rozličných štruktúrnych zložiek a elementov (jazyk, čas, videnie, druhový synkretizmus,
Román slovenského spisovatele Stanislava Rakúse (*1940) zachycuje hodnotovou stratifikaci zvráceného systému normalizace, který vytláčí na periférii schopné a favorizuje neschopné nebo bezcharakterní lidi. Hlavní postava, prozaik a teoretik literatury Adam Zachariáš, se pokouší přes "poetiku nenapsanosti" zobrazit pravou tvář tohoto období. Vzniká tak text v textu- román v románě. Kniha
Soubor próz Stanislava Rakúse Telegram, časově zacílený na druhou polovinu 20. století, má humoristický, groteskní i tragikomický charakter. Postavám, které se z rozličných příčin dostávají do zvláštních situací, nechybí ambice něco vykonat, projevit se a přesáhnout svou obyčejnost. Prózy jsou svou příběhovou linií, jemným smyslem pro detail i celkovým uchopením problému přitažlivým a zároveň
Klasické dielo slovenskej literatúry pre deti. Detského čitateľa kniha zaujme predovšetkým svojou komickou absurdnosťou, ktorá má blízko k jeho hravosti a spontánnosti a dospelý čitateľ popri tom všetkom odhalí aj hlboký etický plán, ktorý v sebe tento text nesie.
Teóriou látky, témy, problému a tvaru chceme prispieť k otázkam zrodu literárneho diela a autorskej metódy, ale aj k interpretácii povahy umeleckého textu. Prepojenosť videnia a komunikačnej intencionality má takú umeleckú štruktúru, ktorá dáva čitateľovi možnosť, aby sa k videniu najdôležitejších vecí, umiestnených pod textom (medziriadkový priestor), za textom (katarzný priestor) alebo nad
Kniha Temporálne poznámky a iné prózy je reprezentatívnym výberom z prozaických prác Stanislava Rakúsa (1940). Sú v ňom zastúpené všetky etapy doterajšej autorovej tvorby: prozaické prvotiny z prelomu 60. a 70. rokov (knižne vychádzajú prvýkrát), debut Žobráci a výber zo spisovateľovej druhej knihy Pieseň o studničnej vode, ako aj Temporálne poznámky, jedno z najprenikavejších diel domácej
Presný, jazykovo vycibrený zmysel pre detail a celok, komediálnosť s prvkami grotesky, humoru a irónie, prepojenosť vysokého a nízkeho, súkromného a verejného, to všetko robí z prozaického súboru Stanislava Rakúsa Fáza uvoľnenia príťažlivé čítanie. I v tejto knihe sa stáva škola, divadlo, literárna tvorba a jej recepcia metaforou života a životných pomerov. Slovo „uvoľnenie“ v názve súboru má
Obraz postvy autora a jeho stvárňujúcej, sebareflexnej iniciatívy, náročné a pritom čitateľné predvádzanie zložitého tvorivého procesu v jeho zápase o slovo, detail a každú čiastočku epického bytia, to všetko pôsobí ako vzopätie namierené bez vonkajšej, evidentnej vzbury proti hrubej ideologickej schematizácii a zjednodušovaniu subtílneho a mnohovýznamového charakteru prózy.
Stanislav Rakús (nar. 20. januára 1940) súbor próz Telegram časovo zacielil na druhú polovicu 20. storočia, má humoristický charakter. Prózy sú svojou príbehovou líniou, jemným zmyslom pre detail i celkovým uchopením problému príťažlivým a zároveň umelecky plnohodnotným čítaním.
Nikdy sa nebude dať dosiahnuť, aby sa každému všetko páčilo, lebo nevyspytateľná oblasť vkusu, viazaná na individuálne črty osobnosti, jej odlišnú skúsenosť, pripravenosť a množstvo iných činiteľov bude spôsobovať diferenciáciu, no na tom, že štruktúra diela, jeho významovosť, veta, melódia, rytmus, farebnosť, kompozícia, miera, dikcia a množstvo ďalších faktorov a detailov má kvalitu, sa možno
Román situovaný do akademického prostredia. V tragikomickom uspôsobení sa v ňom nepriamo konfrontuje represívny systém päťdesiatych rokov s geniálnou ruskou literatúrou 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania. Románová kompozícia Stanislava Rakúsa Excentrická univerzita nadväzuje na jeho predchádzajúce prózy Temporálne poznámky (1993) a Nenapísaný román (2004). Svojím poetologickým uchopením
Päť baladických poviedok s očistnou silou vody. Smädný čitateľ si nemôže priať viac.
Próza o nedávnej minulosti, o slobode a zároveň nemožnosti ju dosiahnuť.
Veľmi pútavá novela nasýtená lyrickou atmosférou a obraznosťou.
Humorne ladená knižka pre dospelých i nedospelých.
Román Stanislava Rakúsa zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez „poetiku nenapísanosti“ zobraziť pravú tvár tohoto obdobia. Vzniká tak text v texte – román v románe.