"...Kultúrna rozmanitosť nevedie ku konfliktu. Ten závisí od ľudského konania. Ak hovorca niektorej kultúry bude trvať na svojej verzii či argumente, veriť v univerzálnosť svojej kultúry a neústupne vyžadovať akceptáciu jej hodnôt inými národmi, potom rozmanitosť nevyhnutne skončí konfliktom, v ktorom bude človek človeku vlkom. Ale ak sa prikloníme k dialógu, potom môžeme dospieť k dohode a
Spoločnou niťou troch poviedok, ktoré tvoria príbeh knihy Tiene babieho leta, je vzťah Bruna - hrubého Holanďana, ktorý si zvyká na slovenskú spoločnosť - a Sylvie, ktorá sa snaží, aby si aj slovenská spoločnosť zvykla na neho. Zdanlivo všedné
Sotva osemročný Paťko sa po ochorení matky náhle ocitne v detskom domove. Takmer tri vojnové roky tento citlivý, vnímavý chlapec intenzívne prežíva rozličné príhody a každý okamih nedobrovoľného chovanca. Mimovoľne však nachádza osobitný spôsob kontaktu s milovanou mamou, čím sa vyrovnáva s neustálou túžbou po nej a po chýbajúcej možnosti slobodného pohybu. Dielo je napísané živým, autentickým
Redaktor-reportér Ján Smolec je skutočnou novinárskou legendou. V tejto knižke čiastočne vypovedá, čo všetko robil, aký osud ho postihol, ako sa s ním vyrovnal a čo si myslí o Slovensku a svete. Nejde o memoáre, lebo tie zvádzajú k sebazbožňovaniu. Často viac zatajujú ako odhaľujú. Smolec napísal rozsiahlu reportáž, aby objektívnejšie zhodnotil svoj novinársky život v období, keď bol zazubadlený,
Peter Hotra napísal v svojej päťdesiatke podivuhodný debut - príbeh muža, trpiaceho psychickou poruchou. V svojej knihe zahŕňa pocity mnohých súčasníkov - márny boj proti démonovi v svojom vnútri, rezignáciu, život "pod čiarou", ale aj večnú snahu vyplávať z dna vnútorného močiara, do ktorého ho choroba uvrhla. Debut má v sebe črty autobiografie, je písaný formou denných zápiskov, v ktorých sa
Táto knižka je o Milke Zimkovej, o umelkyni, ktorá sa preslávila najmä dvoma vlastnými filmami, svojím Divadlom jedného herca a vie sa o nej ako o herečke, ktorá zahrala niekoľko pozoruhodných úloh v českých a slovenských filmoch. Ako napísal Anto Kret: „Toto svedectvo vzniká jednoducho preto, že ak by sa už dnes nepodarilo zachytiť všetko poučné a inšpiratívne zo života a skúseností takej
Nádherná knižka Júliusa Balca nás vedie zvláštnym svetom, ktorý objavuje Katarínka a jej papagáj Pišta, prevedie nás Trnavou, Budmericami, Cíferom aj Pezinkom, teda miestami, ktoré autor dôverne pozná, preto sa v tomto priestore suverénne pohybuje. Akoby lovil aj zo svojich detských i mládeneckých spomienok. Krásne a objavné je navádzanie papagája Pištu, ktorého chcú vrabce získať, aby s nimi
V knihe štúdií sa spája reflexívna súvislosť skúmania tajomstva umenia s dominantou literatúry. V centre je estetická skúsenosť, z ktorej vychádzajú, a zároveň ju aktivizujú, pričom sa v nich rozvíjajú princípy estetického myslenia a hermeneutický princíp chápania. Estetické fenomény autor skúma v dialógu s dobovými a nadčasovými diskurzmi o estetike a filozofii. Takto nás autor vťahuje do
Portréty štyroch dramatikov strednej generácie – Viliama Klimáčka, Laca Keratu, Pavla Janíka a Silvestra Lavríka – prispievajú k poznaniu dnešného stavu, v ktorom sa táto oblasť tvorby u nás nachádza. Náčrty to nie sú láskavo zhovievavé, autor má nejednu kritickú pripomienku, ale každému z dramatikov uznáva aj ich pozitíva. Čitateľovi predkladá analytickú fresku založenú na hĺbkových poznatkoch
Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92. Táto novela sa stala titulnou novelou
Čitateľ sa z tejto knižky poézie dozvie aj viac konkrétnosti o autorovi, jeho sklonom k počítačom, návštevám tanečných klubov a cestovaniu. Je tak trošku dobrodruh, vyhľadáva extrémne zážitky a asi nie je príliš depresívny typ. Dezert možno vnímať ako časový súhrn zaznamenaných skúseností, príjemné postrehy, zážitky a impresívne dojmy z ciest. Práve vo sfére pomenovania konkrétneho zážitku, jeho
Zbierka básní Vysoká zver sa vyznačuje osobitou poetickou intuitívnosťou, silnou metaforickosťou i filozofickou výpoveďou, čo je prízračné pre celú autorkinu básnickú tvorbu. V zbierke rezonujú verše pôsobivo spájajúce osobné i nadosobné, časové i nadčasové myšlienkové roviny. Vlastnú autenticitu prežitých skúseností, zážitkov i dojmov pretlmočila do širších spoločenských súvislostí, ktorých
Martin Vlado poéziu publikoval až po roku 1989 v rôznych časopisoch (Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady atď). Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov, no zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber. Zbierka Park Angelinum spolu Katedrálou
Prozaické dielo je boľavou sondou do pocitov muža, ktorého zločin obral o ilúzie, ale nie o chuť žiť.
Mená géniov ruskej slovesnosti Ivana Bunina a Vladimíra Nabokova vo vedomí čitateľov spája rovnaký jazyk, epocha, významný vklad do literárneho dedičstva, ako aj život a tvorba v emigrácii. No títo autori majú k sebe aj osobne a osobnostne veľmi blízko. V novej knihe rusko-amerického spisovateľa a literárneho vedca Maxima D. ŠrajerA Sú zachytené zložité vzťahy medzi Buninom a Nabokovom v