Muž oblačného dňa

Martin Vlado poéziu publikoval až po roku 1989 v rôznych časopisoch (Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady atď). Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov, no zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber. Zbierka Park Angelinum spolu Katedrálou predstavila Vlada už ako vyzretého a sebaistého autora, ktorý vie, čo od (svojej) poézie môže čakať. Sú to kvalitné texty s prévertovskou uvoľnenosťou, čítajú sa ľahko, príjemne a nikde neskĺza do klišé. A to isté platí aj o útlej zbierke básní Muž oblačného dňa.