Autor reflektuje negatívne zmeny v spoločnosti, tak v Európe, ako aj v celosvetovom kontexte. Ale reflektuje ich v časovom odstupe niekoľkých rokov, pričom bilancia výsledku nie je potešujúca. Hlas odporu musí silnieť a je to počuť aj u autora, ktorého prejav bol doposiaľ skôr jemný a introvertný. Dalo by sa povedať, že ide o Pauerov doposiaľ „najhlasnejší“, najkomplikovanejší a zároveň najmenej
Kniha J. Pauera je nezvyčajným vkladom do premýšľania o médiách nielen v slovenskom kontexte. V trojici nosných esejí knihy predstavuje fenomén médií celkom inak, ako by to urobila učebnica o médiách alebo ňou z cesty zvedená filozofická reflexia. Mediálne sa vpisuje do pokladu prepracovaného antropologického či ontologického základu. Latentne znepokojujúca plachosť a banálnosť zvyčajných
"...Kultúrna rozmanitosť nevedie ku konfliktu. Ten závisí od ľudského konania. Ak hovorca niektorej kultúry bude trvať na svojej verzii či argumente, veriť v univerzálnosť svojej kultúry a neústupne vyžadovať akceptáciu jej hodnôt inými národmi, potom rozmanitosť nevyhnutne skončí konfliktom, v ktorom bude človek človeku vlkom. Ale ak sa prikloníme k dialógu, potom môžeme dospieť k dohode a