„Bol to tuším Rodin, kto vyhlásil, že sochy tvorí tak, že mramorový balvan jednoducho oseká od všetkého zbytočného. Podobne postupuje i Tomáš Janovic, ktorý zo svojich textov odstraňuje hŕby hlušiny, aby mu nakoniec ostal číry tvar. Zvyčajne útly, tvorený niekoľkými slovami, naoko samozrejmý ako obyčajná oznamovacia veta. No sotva sa ho dotkneme, vtiahne nás ako v rozprávke za zrkadlo reality, do
Oproti minulým písačkám sú tieto o voľačo smutnejšie. Vyskytne sa v nich už aj rozjímanie o starobe. Ba možno povedať, že takmer všetky tie prelúdiá nadobúdajú meditatívny i kontemplatívny charakter a možno ich počúvať či čítať za zvukov Bachovej hudby, ktorá prebúdza v Kadlečíkovi básnika a to ani nie práve v básňach, ale ešte viac v prozaickom texte.
Prozaik pracuje s iným časovým horizontom a inou perspektívou ak sa môžem vyjadriť nadnesene, hovorí nie z hľadiska chvíle, ale z hľadiska večnosti. Možno nie každý, ale o prozaikovi Kadlečíkovi to platí na sto percent. Niežeby sa vyhýbal prítomnej chvíli – napríklad vo Vlastnom horo(r)skope zachytáva prostredníctvom znamení zvieratníka priebeh práve plynúceho roka – ale nepodlieha jej
Piateho ročníka literárnej súťaže Poviedka 2001 EuroTel sa zúčastnilo 545 autorov. Na základe rozhodnutia odbornej poroty bolo do zborníka vybraných 20 ocenených poviedok. V knihe sú uverejnené aj medailóny spisovateľov, predslov predsedu poroty Petra Pišťanka a informácia o priebehu súťaže.
Ex-texty Petra Pavlaca, úspešného finalistu literárnej súťaže POVIEDKA, sú poskladané z obrovského množstva príbehov obrovského množstva postáv v obrovských množstvách neskutočných situácií zrkadliacich obrovské množstvo snahy o aký-taký obraz sveta, aký-taký obraz súčasnej literatúry. Neprehnane neprehrané.
Súbor recenzií a kritík, ktoré Valér Mikula napísal pre rôzne slovenské periodika.
Nie je tajomstvom,že literatúry nikdy nie je dosť. Svet PostMaternicerevuálu je svetom literárnych postavičiek zvaných vety, hrdinovia, pisári, otázky a nejaký nut/dný editor. A aký je svet podľa PostMaternicerevuálu: Tento svet je literárny, Skladá sa z literárnych textov, Vystupujú v ňom literárne postavy, Niektoré literárne postavy nadávajú, pľujú a holdujú nekalým činnostiam, Záporné
"Reč bude o politike. O fenoméne, ktorý nám komplikuje život a podobný zne- čistenému ovzdušiu kontaminuje jeho najintímnejšie sféry. Ako pri každej civilizačnej chorobe, i tu sme si na vine sami. Sme voliči, ktorí umožňujú jej existenciu, občania - zdroj všetkej moci v štáte. (Pardon, na vtipkovanie sú v tejto knihe iní...) Alebo aspoň vášniví diskutéri v celonárodnej škriepke o dianí, v ktorom
Milan Šútovec (nar. 1940), vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, bývalý redaktor teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran a v literárnych časopisoch Kultúrny život, Slovenské pohľady a Slovenská literatúra, v rokoch 1990 – 1992 podpredseda československého parlamentu. Knižne publikoval prozaické práce Tieňohry (1968) a Muži a zbrane (1974), literárnovednú
Lúbostný román, text plný príjemného písania obsahuje okrem iného niekoľko vynikajúcich básní..
Na poviedke je najdôležitejšie, aby ste ju dočítali do konca. Ten nesmie byť ďaleko od začiatku. A ako je ďaleko? Ak máte spoločníka v dobrom príbehu, preletíte s chuťou aj cez rozsiahle mínové polia postmoderných citátov. Niekedy sa príbeh zmestí do jedného riadku a môžu v ňom byť skryté šíre polia ruských klasikov. Dôležité je, aby sa vám cestou z pohrebu na zmrzlinu podarilo stretnúť
Prečo určitého muža väznia v sanatóriu? Čo ak je on sám spriahnutý so svojimi mučiteľmi? Je to skutočne on, alebo hrá svoju úlohu až... do konca? Môžu ukradnúť vaše súkromie, váš hlas, spravia z vás seba. Odteraz nezdvihnete telefón bez zachvenia. Vražda ako akt lásky. Sériový vrah Vypchávač vraždí podľa striktnej logiky. Definitívne rozlúštenie tajomstva vrahovho mena Bob z Mestečka Twin Peaks.
Tretí ročník literárnej súťaže Poviedka ’99 EuroTel bol vyhlásený Literárnou a kultúrnou agentúrou L.C.A. v spolupráci so spoločnosťou EuroTel a mediálnymi partnermi SME a TWIST dňa 30.11.1998. Uzávierka súťaže bola 30.1.1999. Do súťaže bolo prihlásených 1355 príspevkov. Sedemčlenná odborná porota v troch kolách anonymne vybrala 34 prác do záverečného kola, v ktorom sa rozhodovalo o 18 nositeľoch
Práve táto morbídna fikcia je východiskovým bodom tejto hryzavo ironickej ponášky na dejiny. Slovensko ako spojenec Nemecka v “boji za nový svetový poriadok” veselo prosperuje zo zbrojárskych objednávok fašistickej superveľmoci, akurát, že situáciu komplikuje Vodcovo rozhodnutie presídliť Slovač na Krym. Samozrejme, že po masívnej propagačnej kampani sa mu to podarí, ale to sa zase nepáči
Zbierka básní príslušníka Barbarskej generácie. Kolíska z hadov je synonymom potenciálneho ohrozenia. Nevieme, z ktorej strany máme očakávať uhryznutie. Voči zlu sme bezbrannejší ako deti, a rovnako ako deti sa nanovo učíme odhadovať reálnu silu nebezpečenstva. Postupne však predsa len dokážeme neprejaviť strach a slabosť zachovať si chlad a odstup. Vyliezame z hadej kolísky a sami sa pripájame
Braňo Hochel, víťaz prvého ročníka literárnej súťaže Poviedka, dovtedy známy najmä ako básnik, literárny vedec, prekladateľ a jazykovedec, doplnil pestrú škálu svojej tvorby o knižku rozmanitých prozaických textov, ktorú pomenoval Gombíky. Symbolika názvu spočíva vo funkcii konkrétnych gombíkov. Autor s hravou ľubovôľou zapína a rozopína sériu príbehov spracovaných s rozličnou mierou spontánnosti.
Debutová zbierka básní bratislavského autora. V knihe sú ilustrácie Róberta Vaněka a akad. Maliarov Róberta Bruna, Františka Kudláča, Stanislava Flaka a Miroslava Regitku. Venované Kataríne Kolníkovej, ktorej poslal pusu Jan Werich
Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev. Medzi veľmi zvláštne črty patrí aj výrazná bezčasovosť, akési zakotvenie vo
Osem poviedok Akozmie predstavuje Tomáša Horvátha v dvoch podobách – ako absurdného a groteskného autora na strane jednej a ako mierne epigónskeho existencializujúceho nespokojníka, ktorým sa prevŕtava červotoč neznesiteľných pochybností – nie vlastných, ale nájdených v slovách väčšinou už mŕtvych pánov.