Deň otvorených dverí je vždy veľká sláva. O to viac, ak ide o ZOO. Všetky zvieratá sa naň patrične chystajú a celé mesto je na nohách. Veci však nakoniec nejdú podľa plánu, no deti majú možnosť naučiť sa životne dôležité zručnosti a zistiť, že sloboda nie je len najvzácnejšia, ale aj tá najzábavnejšia vec na svete. Po knihách Útek – preložený do viac ako desiatich jazykov – a Krutá Marta
Údolie sa odohráva v africkej autokratickej krajine, kde vládne vojsko terorizuje časť civilného obyvateľstva. Vzdialenosť tu však nezohráva úlohu, pretože situácia je až prekvapivo podobná tej našej – a to nielen blízkosťou vojny, ale i snahou štátu obmedzovať občianske slobody. Vzájomne prepojené príbehy vyrozprávané taxikárovi v meste ležiacom na okraji konfliktu vychádzajú z reálnych faktov,
Zapadlý bar na okraji tropického velkoměsta čeká na apokalypsu. Je čas na rekapitulaci a cesta do minulosti je stejně neznámá, tajemná a nebezpečná jako očekávaný konec. Vypravěč se vyzná ve všem, jen ne ve vlastním životě, a ani sám netuší, který z příběhů opravdu zažil, a který jen někde zaslechl. Realita, touhy a zlé sny se tak střetávají v neobvyklé mozaice textů, plných ironie i kouzla
Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov. Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v
Hráte sa radi so zvieratkami? Priznajte sa, kto z vás už poťahal mačku za chvost či naháňal sliepočky po dvore? Našej hrdinke sa také veci ohromne pozdávajú, preto ju zvieratká u starej mamy nazvali Krutá Marta. Nádherne ilustrovaná kniha vás zavedie ku starej mame, kde je zvierat plný dvor. Tie si pre ňu prichystajú tiež jedno veľké prekvapenie.
Kult předků, nadpřirozené bytosti, kouzla, rituály a přechody z jednoho světa do druhého. Prostě povídky o nás. Černé na černém je fascinující sbírka příběhů, ovlivněných africkou duchovností, vyprávěním, ale i temnějšími existenciálními příběhy, vycházejícími z evropské tradice. Je vydařeným pokusem zachytit ve fragmentech příběhů tajemství a krásu života. Případně smrti. Dado Nagy, RTVS
Zapadnutý bar na okraji tropického veľkomesta čaká na apokalypsu. Je čas rekapitulovať a cesta do minulosti je rovnako neznáma, tajomná a nebezpečná ako očakávaný koniec. Rozprávač sa vyzná vo všetkom, iba vo vlastnom živote nie, a ani sám netuší, ktorý z príbehov je jeho a ktorý niekde začul. Realita, túžby a zlé sny sa tak stretávajú v neobvyklej mozaike textov, plných irónie i kúzla Afriky.
Tri zbierky poviedok Mareka Vadasa sú inšpirované mystikou a príbehmi z čiernej Afriky. Za knihu Liečiteľ získal cenu Anasoft litera a zbierka Zlá štvrť je na túto cenu nominovaná tento rok. Získajte sadu kníh s 20% zľavou. O TVORBE MAREKA VADASA Vadas do slovenskej literatúry prináša jemne pozmenený a prispôsobený magický realizmus cez prelínanie sveta nášho a sveta druhého, robí to cez postavy
Chlapec, jeho otec a pes Alan se nedobrovolně vydávají na cestu poté, co jejich rodné město zachvátila podivná choroba. Touží nalézt místo, kde by se mohli v klidu a míru usadit. Jejich cíl ale leží kdesi v nedohlednu. Při putování městy, vesnicemi a zeměmi nacházejí pomoc a přátelství, ale také různé druhy předsudků a odmítání. Barvitý, magicko-realistický příběh svými exotickými kulisami
Bol som najrýchlejší utečenec pod slnkom. Bežal som krížom cez krajinu a hľadal otca a miesto, kde by sme našli pokoj. Žiadne také miesto som ale nevedel nájsť ani po mnohých dňoch. Podľa mňa som prešiel hádam aj polovicu zemegule. Rozhodol som sa, že nezastanem, aj keby som mal prebehnúť celý svet. Najnovšia kniha spisovateľa Mareka Vadasa je správou o fantastickej ceste malého chlapca a jeho
Zbierka poviedok Liečiteľ získala prestížnu Cenu Anasoft litera – najlepšia kniha roka vychádza v piatom vydaní s ilustráciami Mária Domčeka. Bola už preložená aj do češtiny, ukrajinčiny a maďarčiny. Súčasne vychádza aj česká verzia.
Marek Vadas (* 1971 v Košicích) na svých cestách do rovníkové Afriky získal nejen znalosti místní kultury a zvyků, ale dokonce i důvěru krále jednoho z domorodých kmenů Kamerunu, a stal se jeho poradcem. Vadasovy povídky nás berou na cestu do tropických pralesů, zapadlých vesnic i bujících velkoměst černé Afriky, do míst, kde lidé dosud žijí s duchy, šamany a mytickými bytostmi. V takovém světě
Peter Pišťanek o najnovšej knihe Mareka Vadasa napísal: „Prečo sa rúči slovenský mládenec Marek Vadas odvracia kamsi preč, mimo nášho sveta, prečo mu nestačia naše devy, ale musia to byť exotické krásky s ebenovými bokmi, prečo ho neláka tunajšia, naša, slovenská mágia a naše vlastné tajomstvá, ale stále nazíza preč, na čierny kontinent? Dobre ho sledujem, koťuhu, a toto je už po druhý raz! Že by
Zaujímavé prepojenie sveta fantázie a reality, sna a skutočnosti, mágie a všednosti, života a smrti, exotickej priestorovej inakosti a dôvernej univerzálnej blízkosti. Fantazijnosť v podaní Mareka Vadasa je celkom prirodzená, realitu nedeformuje, práve naopak, odkrýva jej doteraz zakrývané vrstvy a prehliadané významy. Ako taká sa stáva vyjadrením potreby nanovo sa vrátiť k najhlbším,
Rovníková Afrika očarila Mareka Vadasa natoľko, že po viacerých výpravách zozbieral Rozprávky z čiernej Afriky. Po tejto úspešnej knihe vydáva zbierku 31 poviedok Liečiteľ, opäť inšpirovanú šamanmi a duchmi pralesa.
Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev. Medzi veľmi zvláštne črty patrí aj výrazná bezčasovosť, akési zakotvenie vo
Rozprávky z čiernej Afriky prinášajú príbehy z tajomného kontinentu plného chudoby, ale hlavne krásy a záhad. Mýty a rozprávky, ktoré vznikali v oblastiach južne od Sahary, plnili množstvo dôležitých úloh. Pôvodní obyvatelia čierneho svetadielu nepoznali písmo, ale o to viac si vážili slovo.