Omaľovánka na čítanie a vymaľovanie s príbehom Chválospevu stvorenia je venovaný všetkým deťom, aby sa naučili chváliť Boha spolu s Františkom.
Jeden malý chlapec raz údajne utrúsil poznámku: "Ľudia sú slová, ktorými Boh rozpráva svoj príbeh." Táto poznámka je hlavnou myšlienkou a námetom tejto knihy, ktorá hovorí o ľudskom živote a o vzťahu k Bohu, ktorý sa nadovšetko zjavil v Ježišovi z Nazareta, ktorého kresťanské cirkvi vyznávajú ako Krista, pričom si čoraz väčšmi uvedomujú, že žijú uprostred ostatných náboženstiev v sekularizovanom
František Xaver Šalda (1867 – 1937) po zanechaní štúdia práva vyštudoval fi lozofi u a prednášal románske literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil aj ako literárny kritik, spisovateľ a novinár. Publikoval vo viacerých časopisoch, v ktorých sa venoval otázkam literatúry, umenia, kultúry a politiky. Bol spoluautorom Manifestu Českej moderny (1895) a považuje sa za zakladateľa
Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností. Videl som, ako sa
Izaiáš hovoril: „Bolo to jednej noci v chráme. Videl som zrakom srdca a počul sluchom vnútra. Bolo to ako mäkké svetlo, rozlievajúce sa za svitania a zároveň ako mocný požiar slnečných lúčov. Ako mĺkvy šelest vánku a zároveň ako hrmenie búrky! Zatváral som oči, aby som nevidel to svetlo, ktoré som každou čiastočkou tela cítil horieť okolo seba. Ucítil som blízkosť kohosi, akoby sa
Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia? Práve Lukáš cítil potrebu pokračovať Skutkami apoštolov a tak poskytnúť príklady evanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia – v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišova evanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľov evanjelia –, totiž spisom, v ktorom chcel predložiť konkrétne príklady evanjelizácie v
Rád menších bratov je "kontemplatívne bratstvo v misii", pretože Pán nás všetkých povolal, aby sme žili z Boha, svedčili o ňom a ohlasovali ho druhým. Menší bratia sú misionári svojím povolaním: nie sú tu sami pre seba, ale pre druhých. Misia pre františkána predstavuje dôvod jeho existencie, tvorí jeho základnú identitu, jeho spôsob prežívania evanjelia.Plnofarebná pútavá kniha s množstvom
Spis Itinerarium je výsledkom Bonaventúrovho konteplatívneho a intelektuálneho úsilia a je jedinečným filozoficko – reflexívnym zjavom vo františkánskej spiritualite danej doby. Spis mal jediný cieľ, slúžiť ako pomôcka pri putovaní k Bohu a to v čase keď františkáni trpia na vnútornú schizmu joachimovských kruhov v Ráde. Kľúčom pre Bonaventúru bol schizmatizovaný František, označený na tele
Gilbert (†1284) sa narodil v Tournai, v šľachtickej rodine, krátko po roku 1200. Vyučoval na teologickéj fakulte v Paríži. Okolo roku 1240 vstúpil k menším bratom. Spolu s Bonaventúrom z Bagnoregia sa roku 1274 zúčastnil na II. lyonskom koncile. Je autorom viacerých pedagogicko-didaktických, historických, kazateľských a duchovných spisov. Na Gilberta mala priamy vplyv mníšska literatúra. V
V našom ľudskom svete sa už od nepamäti nástojčivo vynárajú otázky, ktoré zvyčajne nazývame ako existenciálne. Čím dlhšie ich skúmame, tým väčšmi narastá potreba odpovedí. Generácie rôznych národov vypracovali na základe prirodzenej filozofie alebo náboženstva svoje riešenia jednej zo základných existenciálnych otázok: otázky smrti. Autor tejto knihy v historickom priereze predstavuje túto
Musel niesť veľký smútok v srdci a musela sa triasť ruka pisára, ktorý zapísal do prastarých letopisov tieto slová: " Potom prišlo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo mocné skutky Jahveho. I robili synovia Izraela, čo bolo zlé v očiach Jahveho, a slúžili baalom a aštarám, chodili za inými bohmi, bohmi okolitých národov, a klaňali sa im. Tu vzbĺkol hnev Jahveho proti nim a vydal synov Izraela do
Doteraz sme si aj my kresťania v ohlasovaní Ježiša Krista viac-menej konkurovali, čím sme — ak sa na to pozeráme z vonkajšej perspektívy — konali v rozpore so svojím svedectvom. Prečo teda nevyužiť epochálnu príležitosť prelomu storočia i tisícročia a nezačať spoločne ohlasovať evanjelium? Prečo by sme nemohli v bratskej svornosti šíriť to, čo z viery v Krista vnímame rovnako a čo je oveľa
Táto kniha vznikla na základe prednášok, ktoré mávam už niekoľko rokov pod názvom „filozofická teológia“ na Hochschule für Philosophie v Mníchove. Otázka Boha patrí už od antických čias k najvýznamnejším systematickým oblastiam filozofie. S touto otázkou nevstupuje do filozofie neznáma téma. Filozofia je na základe kontaktu s náboženskou tradíciou a teológiou stimulovaná k rozsiahlejšiemu záberu
"Nový zákon nepozná pojem etiky, zdôrazňuje však úlohu premýšľať nad životom a ukázať, ako má vyzerať patričné konanie... Všetky novozákonné spisy sa vzťahujú na určitú situáciu ranokresťanského spoločensztva a nie sú teda systematickou rozpravou o etike, ktorá by sa venovala určitým témam na spôsob traktátu. Etické ponaučenie z nich vyplýva ako konkrétna výzva." (Eduard Lohse) Autor predkladá
Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946
Významný teológ v tomto diele prináš nový prístup k výkladu Vyznania viery a modlitby Otčenáš. Jeho prístup cez teológiu, filozofiu, históriu i umenie je jedinečným spôsobom odkrývania bohatstva a inšpiratívnosti týchto dvoch textov.
Známy slovenský literárny kritik a spisovateľ Ján Elen Bor (vlastným menom Ernest Žatko, 1907 - 1991) tvoril najprv na Slovensku a potom aj v emigrácii. V texte o Augustínovi, ktorý sa nachádza v prvej autorovej knihe s názvom "Návraty k minulosti", díva sa na Augustína predovšetkým ako na literáta, ktorého "Vyznania" sú aj literárnym dielom. Jeho osobnosť i tvorbu vníma z pohľadu literárneho
V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.