Úvahy známé osobnosti katolické církve o víře a zrání na křesťanské duchovní cestě. Křesťanská víra není něco předem daného či triviálního. Je to cesta naslouchání Bohu a zároveň vědomé rozhodnutí. Víru doprovázejí pochybnosti, rozpaky, chyby i křehkost. Víra je i odvahou udělat krok do neznáma a riskovat. Kardinál Martini ukazuje na apoštolu Petrovi, jak mocná a zároveň křehká může víra být.
„Kniha Jób by mohla skončiť na konci druhej kapitoly, kde dokazuje, že Jób odolal, lebo jeho láska k Bohu bola skutočná a autentická. V skutočnosti je potrebné počkať; konkrétna situácia Jóba nie je taká, že by ju vyriešil jedným vzdychom a že by ju akceptoval raz a navždy; skôr ide o konkrétnu situáciu človeka, ktorý ju akceptuje, ale musí ju uviesť do každodenného života...“ (str. 19) Aj
Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia? Práve Lukáš cítil potrebu pokračovať Skutkami apoštolov a tak poskytnúť príklady evanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia – v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišova evanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľov evanjelia –, totiž spisom, v ktorom chcel predložiť konkrétne príklady evanjelizácie v
V prvom rade je tu pomník, vztýčený kameň pomazaný olejom, ktorý tam zostane. To je nevyvrátiteľná skutočnosť, ku ktorej sa Jakub bude často vracať. Okrem toho spolu s pomníkom je tu spomienka, ktorá v srdci uchováva to, čo videl a počul. A takáto spomienka je úžasnou vnútornou silou. Táto spomienka predstavuje nový interpretačný horizont. Predošlý večer mal Jakub do činenia iba s chabými
Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich. Od okamihu ich povolania až po ich rozpŕchnutie sa v hodine skúšky a Judášovu zradu sa na ich prítomnosť kladie