Dobrodružstvá Minky a jej najlepšej priateľky Pyžaminky nájdete v druhom – vynovenom vydaní knižky Jaroslavy Blažkovej pre deti. Nádherné ilustrácie Andreja Augustína umožňujú nazrieť do fantazijného sveta veselých a neobyčajných udalostí. Jaroslava Blažková sa narodila v roku 1933 vo Valaskom Meziříčí, teda v Československu. Na začiatku 60. rokov minulého storočia sa vďaka novele Nylonový
Publikácia opisuje príbehy rôznych žien, ktoré vstupujú do revolučného a občianskeho priestoru v rôznych časových obdobiach, na rôznych miestach a v rôznych historických, spoločenských a politických kontextoch. Keď sme sa rozprávali o tom, čo čítame a ako o tom premýšľame, občianky a revolucionárky sa začali čoraz viac približovať. Nachádzali sme medzi oboma oblasťami prieniky v témach i
Román Slavenky Drakulić Obžalovaná je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok: na svoje detstvo, na svoju rodinu a na to ako rástla, dospievala,
Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a
Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti. Autorka knihy Judith Butler je „dnes, dvadsaťštyri rokov od prvého vydania knihy Trampoty s rodom, intelektuálkou
Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve
Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa. „Cestou domov z cintorína sa
Sprítomňovanie ženskosti a mužskosti súvisí s urbánno-rustikálnym vzťahom napr. v tom zmysle, že rodovo stereotypné zobrazovanie pramení i z rustikálneho hodnotového rámca, ktorý je väčšmi spätý s tradičnými – aj morálnymi a náboženskými – hodnotami. Tento fakt sa dá vystopovať tak v zbierkach J. Mihalkoviča, ako aj L. Vadkerti-Gavorníkovej. Hrdinka veršov Vadkerti-Gavorníkovej sa nevyčleňuje len
ASPEKTin – natlačený výber z textov www.aspekt.sk – jar 2013 nadväzuje na predchádzajúcu publikáciu ASPEKTin, ktorá vyšla v roku 2012. Opäť prináša nereprezentatívny výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.sk, ktorý pokračuje v tradícii papierového feministického kultúrneho časopisu Aspekt – prvého feministického časopisu v bývalom Československu. Texty uverejnené v
V poradí šestnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU s pracovným názvom „Rodové aspekty politickej komunikácie“ nadväzuje na predchádzajúce práce, ktoré sa venovali skúmaniu politiky a rodu, predovšetkým
Kniha v preklade Jany Juráňovej ponúka „iný pohľad“ na feminizmus, než je bežné. Je kritikou spoločnosti, ako aj kritikou namierenou dovnútra feministického hnutia. Pýta sa, prečo feminizmus nezaujal široké vrstvy obyvateľstva a čo dnes môžeme urobiť, aby sa to zmenilo. Autorka ponúka neobvyklý podhľad na témy ako spiritualita, partnerstvo a manželstvo, láska, reprodukčné práva žien, práca či
Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Životy Agneše Kalinovej (nar. 1924) sa
Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Životy Agneše Kalinovej (nar. 1924) sa
Štyri štúdie prinášajú pohľady na to, akými spôsobmi a za akých podmienok sa ženy stávajú politickým subjektom alebo - povedané jazykom, ktorý na individuálnej i kolektívnej rovine zviditeľňuje ženský rod aktérok - politickými subjektkami.
Názov v poradí štrnástej publikácie z radu Aspekty sa vzťahuje na pvý seminár na Slovensku venovaný rodovej perspektíve v ekonómii, ktorý spoločne usporiadali zastúpenie nadácie Friedrich Ebert Stiftung v Bratislave a ASPEKT v splupráci so zastúpenm nadácie Heinrich Böll Stiftung vo Varšave. V tomto zborníku autori prinášajú súbor analýz, ktoré vychádzajú z príspevkov prednesených na seminári a
Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári
Kniha trinástich poviedok a jednej hry vykresľuje lásky platonické, idylické, večné, každodenné, tragické, komické, mladé, staré, bulimické aj politické - jednoducho storaké lásky nebeské, no najmä pozemské.
Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je – to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.
Román o živote pani Hviezdoslavovej je v poradí už piatou prozaickou knihou Jany Juráňovej. Tentoraz autorka pri pátraní po neviditeľných históriách žien našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej. Náplňou jej života nebol nikto iný ako On, veľký básnik: „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul
„Komunizmus? A to je čo? Nejaké náboženstvo? Alebo výrobca áut?“ Myš, pes a mačka rozprávajú tri príbehy, ktoré nepatria k tomu najhrôzostrašnejšiemu, čo sa v tejto časti sveta počas komunistickej totality udialo. A predsa prinášajú momentky približujúce reálny socializmus nielen pamätníkom, ale najmä mladším generáciám: Múzeum škaredých vecí v Prahe z čias, keď nebolo dostať toaletný papier a v