Autorka slovenského pôvodu žijúca vo Fínsku Alexandra Salmela napísala epizodickú prózu 56, či? pôvodne vo fínčine, rovnako ako predchádzajúce romány 27 čiže Smrť robí umelca a Antihrdina, ktoré sa v slovenskom preklade dostali do finále ceny Anasoft litera. Alexandra Salmela sa s prózou 56, či? stala laureátkou ceny Anasoft litera 2025. Kniha je nominovaná na cenu René. Pod úsečným názvom
Táto kniha vznikla ako pokus odpovedať na otázku, ktorú som si položila asi pred desiatimi rokmi: čo z poézie, ktorú som ako literárna kritička poznala, existuje aj mimo Slovenska, v medzinárodnom anglofónnom priestore? Zaujímalo ma tiež, ako tento svet vníma slovenskú poéziu, keď sa s ňou stretáva v preklade. V priebehu práce na projekte som na korpus aplikovala rôzne metodológie: sociologické
Vyzretý knižný debut Jany Cigánikovej sa vyznačuje osobitým autorským gestom, ktoré neľútostne, a predsa magicky načiera až na dno zdanlivo všedných príbehov o ženách, o rôznych podobách materstva, o rodinách, mladosti a starobe či o medzigeneračných vzťahoch. „Príkrosť vyobrazenia sa tu spája s imaginatívnosťou, realistickosť s ireálnom. Detabuizované uvažovanie a prežívanie postáv nás
"Knihu som nazvala Bezhlavé karyatídy, pretože tieto antické sochy sú pre mňa symbolom. Jednak duchovným ako spojnica medzi „dolu“ a „hore“ s nádychom transcendencie, jednak hmotným ako súčasť architektúry s existenčne uchopiteľným rozmerom. Na dlaniach držia preklady či rímsy, no na rozdiel od maskulínnych atlasov sú karyatídy nebesky pokojné. Bez akéhokoľvek napätia v tvárach a svaloch. Záhyby
Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj
Alexandra Salmela napísala epizodickú prózu 56, či? pôvodne vo fínčine, rovnako ako predchádzajúce romány 27 čiže Smrť robí umelca a Antihrdina, ktoré sa v slovenskom preklade dostali do finále Ceny Anasoft litera. Pod úsečným názvom sa tentoraz skrývajú krátke texty a textové fragmenty rôznych štýlov. V každom z nich sa Ja prevteľuje do inej podoby – Táto žena, Penelope, Jane, Salome... či
Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj
Jana Bodnárová patrí už tri desaťročia k najosobitejším hlasom slovenskej literatúry. Publikovala 40 kníh pre dospelých a deti, Patchwork v bielej je štvrtou prózou, ktorá vychádza v Knižnej edícii ASPEKT. Aj tu je jej hlas jemne poetický a drsne krutý zároveň. Autorka zošíva útržky príbehov ľudí, ktorí sa napriek (či vďaka) svojej rôznorodosti stretávajú v blízkych vzťahoch vsadených do
Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov
Vo svojom knižnom debute Jednorožce prináša Barbora Hrínová (1984) osem poviedok a v nich výrazný generačný pohľad. Jej skúsenosť však nie je viazaná len na mladšiu generáciu. Postavy sú aj nie sú z tohto sveta a mnohé je tu "queer", ale zas nie výnimočné, veď aj čudo môže mať masový výskyt. V Jednorožcoch však čudo nie je na objednávku ani mainstreamové. Autorka nenapĺňa očakávania diktované
Najnovšia kniha Jany Bodnárovej prináša zasa čímsi iné, a predsa u tejto autorky dôverne známe prozaické gesto. Jeho originalita sa odvíja tak od témy, ako aj od jej poeticko-reflexívneho stvárnenia. Prostredníctvom svojskej umelkyne K. a jej fascinácie expresionistickou maliarkou Paulou Modersohn-Becker preniká hlboko pod kožu ženskej tvorivosti, ktorá v období po Veľkej vojne pri hľadaní
Zuzana Maďarová skúma možnosti feministických prístupov ku kánonu politického či historického myslenia na konkrétnom prípade novembra 1989. Zviditeľňuje účasť žien na nežnej revolúcii, pričom prehodnocuje jej chápanie ako udalosti, ktorú vo veľkých mestách realizovala hŕstka mužov. Zároveň reflektuje spôsoby individuálneho a kolektívneho rozpamätávania sa. Jej kniha odvráva zjednodušujúcim
Memoárová próza Niekde ku koncu britskej spisovateľky a editorky Diany Athill (1917 - 2019) práve vyšla v Knižnej edícii ASPEKT. Autorka ju napísala ako 89-ročná a pod názvom Somewhere towards the End vyšla v roku 2008 ako v poradí jej piata spomienková kniha. O starobe – vlastnej i svojich blízkych – píše s ľahkosťou, no bez zľahčovania. „Keď sa začnete zaoberať starobou, narazíte na to, že
Memoárový rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou – vychádza už v treťom vydaní. Spisovateľka Jana Juráňová sa zhovárala so svojou kolegyňou z Rádia Slobodná Európa, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Od prvého vydania v roku
Najnovšia kniha švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej prináša výber esejí, próz a reportáží z rokov 1981 až 2017. Písanie švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968. Vynútená aj zvolená viacdomosť sa pre ňu stala zdrojom nevšedných postrehov o spoločnosti na Východe i Západe. Texty v tomto výbere, ktorý
Literárna vedkyňa Andrea Bokníková povyberala roztratené publikované i nepublikované básnické texty dvanástich slovenských poetiek vo verejných a súkromných archívoch a v edičnej spolupráci ASPEKTU ich pripravila do čitateľsky atraktívnej podoby, pričom „zozbierala“ aj osudy autoriek a dovolila im tak prehovoriť vlastnými slovami. Výsledkom je literárny materiál, ktorý svojou atraktivitou,
Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo
Kniha s názvom Moja vina a iné je prvý výber z poézie a prózy známej maďarskej autorky Virág Erdős (1968) v slovenčine. V Maďarsku jej vyšlo viac ako desať kníh poézie a prózy. Autorka v nich reaguje na súčasné spoločenské problémy, o jednej z tých novších napokon sama povedala, že kniha "dopomohla kolektívnemu zahanbeniu". Virág Erdős je v Maďarsku veľmi populárna, viaceré jej básne priam
Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a
Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989.