Zápas Slovákov o národnú svojbytnosť sa nezačal v roku 1918. Jeho korene siahajú hlboko do 19. storočia – do čias, keď byť Slovákom nebolo iba otázkou identity, ale aj odvahou postaviť sa moci.
Na začiatku 20. storočia čelili Slováci systematickej maďarizácii, politickému útlaku, likvidácii vlastného školstva, obmedzovaniu volebného práva a perzekúcii tých, ktorí sa odmietali vzdať svojej národnej identity. Uhorsko sa pritom navonok prezentovalo ako liberálna a ústavná krajina. Za jeho hranicami však len málokto poznal priepasť medzi touto rétorikou a realitou.
A potom prišiel Scotus Viator.
Výsledkom bola v roku 1908 Národnostná otázka v Uhorsku, kniha, ktorá otriasla obrazom Uhorska v očiach západnej verejnosti. Viator v nej s presnosťou historika a nekompromisnosťou nezávislého pozorovateľa odhalil mechanizmy maďarizácie a ukázal priepasť medzi deklarovaným liberalizmom a skutočnou politickou praxou.
Černová, Andrej Hlinka, slovenské školstvo, voľby, súdnictvo či každodenná maďarizácia a to všetko sa v jeho podaní stáva dôkazom veľkého historického procesu.
Scotus Viator však nebol iba historikom. Stal sa hlasom tých, ktorých bolo v Európe sotva počuť. V čase, keď slovenský zápas za národnú svojbytnosť mohol jeho protagonistom priniesť skôr väzenie, pokuty či inú ujmu než politický úspech, sa britský intelektuál rozhodol hovoriť za hranicami Uhorska.
Národnostná otázka v Uhorsku preto nie je iba knihou o minulosti. Je svedectvom o zápase národa, ktorý sa odmietol stratiť v dejinách – a o mužovi, ktorý pomohol svetu tento zápas uvidieť.
Scotus Viator: Škótsky pútnik, ktorý prišiel do Uhorska hľadať pravdu – a našiel príbeh Slovákov, ktorý už nemohol ignorovať.
