Zoja predpokladala, že si môže vydýchnuť. Luxemburg mal byť konečnou zastávkou, život už mal len pokojne plynúť. So Slovenskom sa viac-menej rozlúčila. Jej rodná krajina sa však odmieta rozlúčiť s ňou. Na stenu klope nový kolega z vedľajšej kancelárie, ktorého poznala, keď bol ešte dieťaťom. Namrzená matka vyvára, upratuje a radí, hoci ju o to nikto nežiada. V nočnom parku plače potulný barista,
Desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Do starého domu so zvláštnou modernou nadstavbou sa nasťahuje malý chlapec Oliver. Rád na špinavom schodisku vegetuje a číta si. V každom ďalšom príbehu má o rok viac. V niektorých sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Všetci ho poznajú, hoci sa často nepoznajú ani medzi sebou. Obyvatelia bytovky by boli najradšej ostrovmi