Verše Mily Haugovej sú aj v tejto zbierke fascinujúco konkrétne (sny, zážitky) i tajomne efemérne (abstraktá, rastlinná a zvieracia symbolika). Rarum – niečo vzácne a zriedkavé. Priesvitnosť – krehká kvalita toho, čo je vnímateľné iba pomaly a trpezlivo. Po prečítaní paradoxne pretrváva niečo, čomu nie je možné v úplnosti rozumieť – dá sa to však precítiť. Kniha ďalej prehlbuje autorkinu poetiku,
Niekde medzi Uložou a Uložou, na miestach, ktoré predstavujú životný priestor média, prostredia a jeho sprostredkovateľa, existuje vzťah ustupujúceho autora s rozvoľneným, hravým jazykom, ktorým sa miesto rozširuje a dotvára. Knihu je možné čítať ako prepis – prenesenie záhrady a okolitých lesov na obydlie, nepatrný moment na večnú ikonu, básnika Erika na čitateľa Jakuba, a napokon, Uložu na
Nová kniha Anny Ondrejkovej je veľmi znepokojivá, až apokalypticky vyznievajúca básnická skladba. „Bez nadpisov: vysvetlivky chýbajú“. Príbeh „havrany anny“, ktorá sa „vracia k pravému menu, bez masky“, ktorá túži „byť nahá a krvavá ako v prvú noc“. „Pôvodný jazyk“ tej, ktorá „sa pohla k frontovej línii“, „prežila smrť matky“. „Ne/skutočnosť spoza snového / rehoľného javiska“, kde sa „deje
Zbierka Evy Luky Nekromantik potvrdzuje špecifickú poetiku autorky, ktorá je v slovenskej literatúre ojedinelá najmä vďaka svojej obraznosti. Tvoria ju nielen originálne motívy a postavy z rastlinnej a zvieracej ríše či mytologické a hybridné postavy, ale aj jazykové novotvary, ktoré poetka používa s takou samozrejmosťou, s akou pred nami vyrastá jej jedinečný fikčný svet. Výjavy, v ktorých sa
Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého. Krajina v Gluštíkovej básňach je totiž len zdanlivo anorganická: pulzuje, preniká,
Po knihe Brečtan (2018) vydavateľstvo Skalná ruža predstavuje rakúskeho básnika Michaela Donhausera druhým prekladovým titulom. Hlavnú časť aktuálneho výberu tvorí cyklus Sedemnásť diptychov, v ktorom sa autorovi, ako sám napísal, „dostalo istej ľahkosti reči, aká sa len zriedka ponúka tomu, kto máva škrupule z táravej radovravnosti“. Kratší cyklus November možno považovať aj za svojrázny
Britská poetka Alice Oswaldová patrí spolu s Američankou Louise Glückovou a Kanaďankou Anne Carsonovou do trojice najuznávanejších básnikov a poetiek v anglicky hovoriacich krajinách. Po 300 rokoch je prvou ženou-profesorkou poézie na Univerzite v Oxforde. Zameriava sa na prírodu, ekológiu a hudbu, ako aj na často veľmi komplikované myšlienkové pochody človeka. Básnická zbierka Lesy atď. (2005)
Marzanna Bogumiła Kielarová patrí k najosobitejším súčasným poľským poetkám a rozširuje silnú generáciu básníkov narodených v šesťdesiatych rokoch (Marcin Świetlicki, Eugeniusz Tkaczyszyn-Dycki a ďalší). Tvorba v jej poňatí nie je odrazom skutočnosti, je to jeden z jej živých prejavov. Od detstva v sebe prenáša nekonečnú oblohu z oblasti Mazurských jazier, má rada záhradníčenie. Absolvovala
Koncept knihy Isola Sacra nadväzuje na básnicko-výtvarný cyklus Paradiso (Ricordare) (2017) tej istej autorskej dvojice – Mila Haugová, Ján Kudlička. Príhovor k partnerovi, ktorý tvorí aj tu základnú kompozičnú niť, tematizuje medzičas pred nutnosťou „prekročiť more“ – „na druhú stranu“. Nový cyklus básní sa motivicky opiera o motív mora, zalievajúceho prah domu a postupne celý dom. Pohyb dvojice
Ilya Kaminsky je anglicky píšuci a nepočujúci básnik pôvodom z Odesy. Jeho Hluchá republika vyšla v roku 2019 ako reakcia na geopolitickú situáciu na jeho rodnej Ukrajine. Kniha je ľúbostným príbehom, elégiou, naliehavou prosbou aj analýzou ľudskosti uprostred vypätej vojnovej situácie. Keď vojaci v okupovanom meste zabijú nepočujúceho chlapca, výstrel sa stane poslednou vecou, ktorú občania
Ted Hughes bol anglický básnik, jeden z najlepších zo svojej generácie. Základné východisko tohto výberu tvoria jeho Listy k narodeninám (Birthday Letters), adresované Sylvii Plathovej, americkej poetke, s ktorou ho spájalo nielen sedemročné manželstvo, ale tiež dcéra Frieda a syn Nicholas. Zbierka sa okamžite po vydaní stala bestsellerom, bola ovenčená rešpektovanými cenami, ako napr. T. S.
Piate poetické dielo Kataríny Kucbelovej, básnická skladba s názvom k bielej, vychádza deväť rokov po zbierke básní Vie, čo urobí. Autorka v zbierke premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Prekvapivé, myšlienkovo i obrazovo silné básne zbierky môžu pôsobiť ako
Denníky Jána Kudličku majú povahu nielen geografického cestopisu, ale i vrstvenej reflexie sýtenej vnímavým okom umelca-maliara. Tri desaťročia strávené príležitostným pozorovaním miest a krajín troch kontinentov (Praha, Viedeň, Berlín, Londýn, Petrohrad, New York, Toronto, Egypt, Taliansko, Alpy), ich sebevlastného toposu a kultúrneho diania, prinášajú okrem cestovateľských itinerárov najmä
Procesy, ktoré asociuje názov desiatej básnickej zbierky Juraja Kuniaka, majú najmä dva rozmery, spojené s vývinom a premenou. Aká je trajektória vnútornej evolúcie človeka? Ako ju ovplyvňuje rodinná genealógia, partnerský vzťah, priateľstvo, udalosti, ktoré vstupujú do cesty, umenie? Kedy nastáva moment metamorfózy a ako ju básnicky zachytiť? Má rozvírený svet, v ktorom poletujeme ako motýle
V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov:
Takmer celé dielo francúzskeho básnika Nicolasa Pesquesa vychádza z jediného miesta. Pesques sa venuje vrchu Juliau v kraji Ardeche rovnako nástojčivo, ako Paul Cézanne maľoval Horu svätej Viktórie. V úsilí vyjadriť slovami podstatu i celok krajiny vytrvalo skúma zákutia vnímateľného sveta aj zákutia vlastného písania a prechádza od prírodnej lyriky k testovaniu možností jazyka či k premýšľaniu o
Zbierka Popamäti má bilančný charakter. Marián Reisel (nar. 1951) sa ňou pripomína po dvoch zbierkach: Odpoveď (1986) a Po pýtaní (1995) v kontexte životného jubilea. Venovanie deťom určuje základný tón sumuje prežité, vnútorne vybojované a hodnotovo vyčírené s nádejou, že stopa ľudskej bytosti z konkrétneho historického času zostane, jej hlas bude rezonovať aj v čase individuálneho nebytia.
Róbert Gál je aforista, filozof a prozaik, narodený v Bratislave a žijúci v Čechách (viac na www.robert-gal.com). Jeho najnovšia kniha Traktát je voľne inšpirovaná myslením Ludwiga Wittgensteina, ktorého Logicko-filozofický traktát vyšiel presne pred sto rokmi.
Nie je v lyrike zvykom nechať si ujsť príležitosť na sebavyjadrenie. Nechať na cudzích slovách, nech sa prejavia. Pre tvorbu Nóry Ružičkovej je dlhodobo typický práve záujem o to, čo básnické sa dokáže udiať s textom, ktorý bol vyňatý z pôvodného neumeleckého prostredia a podrobený adaptácii. Ani v Súčasnostiach z konceptuálneho prístupu autorka nezľavuje. Do zbierky naaranžovala zväčša
Od zrna mikrokozmu k osudovým hviezdam a svitu na lesnej čistine, od fundamentálnych častíc ku kráse a osobitostiam približného pohľadu od červene k šípke, od siete k brečtanu , od možných časov k vnútornému času prvej a poslednej lásky. Počnúc mizanscénou v úvode knihy, na prvé čítanie takmer nezrozumiteľnou a neusporiadanou, až po pierko v závere zbierky, ktoré môže vnímavý čitateľ cítiť vo