Liesel je dcérou veľkostatkára a páleníka Kaula. Odmalička sa priúča práci na gazdovstve v dedinke Roks, odkiaľ je len naskok do divokých hôr. V Tatrách sa vzmáha kúpeľníctvo a aj jej rodina je súčasťou podnikavých klanov spišských Nemcov, ktoré spoločne investujú a zakladajú osady s hotelmi pre turistov. V Kežmarku spolu so súrodencami zažíva dobrodružstvá študentského života. Prichádzajú prvé
Čo ak samota nie je len pocit, ale dedičstvo? Čiča ešte nevečerala je príbeh ženy žijúcej na okraji lesa, ktorá pri hľadaní svojej stratenej mačky začne postupne odkrývať vlastný život. Kniha sa dotýka tém samoty, staroby, rodinných vzťahov, toxických partnerstiev a dedičných vzorcov, ktoré si v rodinách odovzdávame z generácie na generáciu. Autorka píše civilným, obrazným jazykom, v ktorom
Klára už vie, čo nechce. Nechce sa prispôsobovať cudzím predstavám, uspokojiť sa s omrvinkami ani sa vzdať túžby po mužovi, pri ktorom sa bude cítiť živá. Je vtipná, zmyselná a sebaironická. Svoje oblé krivky nosí s hrdosťou barokovej lady, miluje dobré jedlo, smiech a všetko, čo dáva životu chuť. Pod humorom však ukrýva dávne, a predsa stále čerstvé zranenia, ktoré už nemožno prehliadať. Ako
Nore sa splní jej cestovateľská túžba, keď spolu s manželom prijmú pozvanie od dvojice známych na autotrip k moru do Španielska. Na ceste cez Rakúsko, taliansku aj francúzsku Riviéru do cieľovej destinácie navštívia mestečká autenticky spojené s Vincentom van Goghom či Salvatorom Dalím. Nora spoznáva dejisko známej filmovej scény aj miesta, ktoré jej evokujú spomienky na literárne postavy a
Jedny voľby. Jedna lož. A pravda, ktorá nemala vyjsť najavo. Úspešný finančník Lukáš Polák sa po osobnej kríze vracia do rodnej obce na východe Slovenska – a kandiduje na starostu. Voľby prehrá, no čoskoro sa objavia indície, že výsledok mohol byť zmanipulovaný. Keď sa ukážu náznaky zákulisných zásahov zo strany starostu a bezškrupulózneho miestneho podnikateľa, Lukáš sa odmietne zmieriť s
Kniha Takto láska nemá vyzerať vznikla z potreby pomenovať veci, o ktorých sa v rodinách často mlčí. Autorka v nej otvára témy emočnej nezrelosti, alkoholizmu a toho, ako tieto vzorce formujú deti vyrastajúce v takomto prostredí. Je to príbeh dcéry, ktorá sa prostredníctvom terapií postupne učí rozpletať minulosť svojich rodičov, Gréty a Joviho. Napísala ho s úprimnosťou, ktorá miestami bolí – no
(Ne)triatlonistka je sebaironický, úsmevný a miestami bolestivo úprimný denník ženy, ktorá sa po päťdesiatke rozhodne urobiť niečo úplne šialené – prihlásiť sa na triatlon. Čo sa musí stať, aby normálnu ženu presvedčili dobrovoľne plávať, bicyklovať a behať desiatky kilometrov bez prestávky, spotenú, vyčerpanú a s jedinou odmenou – (vraj) dobrým pocitom? Autorka si ako tréningového parťáka berie
Už na prvý pohľad je jasné, že jama je malá alebo truhla je príliš veľká. Buď chlapi vykopali malú jamu alebo rodina kúpila veľkú truhlu. Zdá sa, že šokovaní členovia smútiacej rodiny by najradšej skočili do hrobu namiesto nebožky. Nezostáva nič iné, len truhlu narýchlo skrátiť. Lojzo neváha a kým speváci spievajú pripravené smútočné piesne, prinesie z domu svoju motorovú pílu. Už-už to vyzerá
Sestry Paprčka, Fialka a Dorotka si žijú svoj pokojný slepačí život za borovicovými lesmi. Všetko sa však zmení v jedno ráno, keď ich milovaná mama záhadne zmizne a zanechá po sebe len tajomný odkaz. Tri hrdinky sa bez váhania vydávajú na odvážnu záchrannú misiu do neznámeho sveta za plotom. Netrvá dlho a v momente najväčšieho nebezpečenstva v sebe objavia nečakané čarovné schopnosti. Na ceste za
Rok 1986, Brekov: list z okresu oznamuje zámer zriadiť mestské smetisko v katastri obce, len niekoľko stoviek metrov od agátového hája a záhrad. V tieni fabrík Chemko, Chemlon a Bukóza – a v atmosfére obáv po Černobyle – sa komunita musí rozhodnúť, či zostane ticho, alebo sa postaví proti rozhodnutiu zhora. Trojica novozvolených poslancov Janko, Jožko a Anka odkrýva fungovanie moci, kádrovania a
Ďalšia zbierka vtipných a úprimných životných postrehov. Opäť v nich nechýba nadhľad a (občas urputná, ale predsa!) vôľa nájsť niečo pozitívne. O tom, čo sa mi (a možno aj vám) motá popod nohy a v hlave. V každodennom živote, na Slovensku a na cestách. Päťdesiatdva rokov života a päťdesiatdva článkov, v ktorých sa možno občas nájdete a, dúfam, aj trochu pousmejete. Tak ako Bábovka, aj život je
„Plané reči. Zaobídem sa bez nich. Aj bez planých koláčov, aj bez sladkých rečičiek. Ale bez sladkého koláča? Sotva. Nemám ho pre vás, prepáčte. Mám však pár slov – takých akurát ku káve. Či sú to reči plané alebo rečičky sladké? Čo ja viem? Niekedy sú tak trochu obalené ako jablká v štrúdľovom ceste a niekedy som sa so slovami „neondela“ a povypadávali ako plnka z potrhaného cesta pri pečení.