Autor Ivan Bohuš opisuje v publikácii Tatranské štíty a ľudia 50 tatranských vrcholov a mnohé zaujímavé ľudské osudy s nimi spojené. Do Tatier prichádzali ľudia oveľa skôr, než vznikli tatranské osady. Spočiatku to boli lovci, bylinkári, baníci, prírodovedci, horskí vodcovia, turisti, horolezci, či nakoniec stavitelia lanovej dráhy. Menný register obsahuje takmer 500 mien, v nejednom prípade aj
Autor Rastislav Ovšonka sa prostredníctvom publikácie Tatranské motívy na poštových známkach delí s čitateľmi o "tatranskú" časť svojej zbierky a jeho texty dokazujú, že o známkach a motívoch na nich stvárnených zozbieral množstvo zaujímavých informácií. Viaceré poštové známky s tatranskou tematikou vznikli už v období prvej Československej republiky a nechýbajú ani v edičnom pláne Slovenskej
V severských krajinách používali snežnice a lyže už pred 5 000 rokmi. Ich "vynájdenie" bolo motivované nutnosťou prežiť v nehostinnom zasneženom kraji. Lyžovanie ako športová disciplína sa postupne udomácnilo na celom svete. V posledných desaťročiach opäť nastal záujem o lyžovanie po neupravených svahoch, v náročnom horskom teréne a po nedozerných pláňach polárnych oblastí. Pre takúto činnosť sa
Známy regionálny historik Ivan Bohuš a jeho syn, fotograf a publicista, zostavili zaujímavú knihu Premeny tatranských osád, ktorá sleduje časť ľudských dejín pod južným úpätím Vysokých Tatier. Publikácia čitateľa oboznamuje s osídľovaním Podtatranskej kotliny v najstarších dobách a približuje prvé kontakty ľudí s horskou krajinou, čo vyústilo od ich hospodárskeho využívania až po činnosti,