Kresťanská nádej sa vzpiera všetkým falošným nádejam, ktoré nás chránia pred tvrdým stretom so skutočnosťou, kde nás očakáva Boh. Ako nás môže zachrániť, ak nebudeme na správnom mieste? Ako môžeme vôbec pochopiť, čo je spása, alebo prečo potrebujeme spasenie, ak sa nepozeráme pravde do očí, ak nevidíme svet taký, aký naozaj je, so všetkým jeho zlom? Ak sa niečo zrúti, odsmúťme si to, ale
Mohamed, mladý 21-ročný Alžírčan, prišiel vyzdvihnúť biskupa Pierra Claverieho na letisko v Orane, aby ho odviezol do jeho biskupského úradu. V ústraní na skalnom previse s výhľadom na mesto spomína na čas, ktorý strávil s Pierrom: na svoju každodennú radosť a hrdosť, že je jeho šoférom, na ich rozhovory a zrod ich priateľstva, aj na svoje pochybnosti a obavy, pretože Mohamed vie, aké
Pier Giorgio Frassati (Turín, 6. apríl 1901 – 4. júl 1925) je jedným z najobľúbenejších svedkov viery medzi mladými. Poznajú ho po celom svete, a neprestáva privádzať k Bohu ľudí všetkých jazykov, zemepisných šírok, veku a životných situácií. Jedným z dôvodov je nepochybne pôsobivá hĺbka jeho života budovaná okolo Ježišovej prítomnosti v každodennosti, a vyjadrovaná neúnavnou láskou k blížnemu.
Pier Giorgio bol jednoducho osobou, ktorá sa vyvíjala v každodennom živote, ale vždy vystupovala do výšky bez toho, že by to bol niekto spozoroval. Pochopili sme ho až neskôr, predovšetkým z jeho listov a zo svedectva tých osôb, ktoré ho poznali. Veľmi miloval hory, lyžoval, jazdil na koni, plával, mal opravdivú vášeň pre Danteho, dával prednosť maliarstvu a poézii. Na základe tejto „normálnosti“
Krása, ktorá je prítomná v predkladaných Modlitbách učiteľky Cirkvi, svätej Kataríny Sienskej, presvedčivo ukazuje, že je nemožné oddeliť pravdy viery od krásy. Ak sa spojí forma umenia s hĺbkou teologickej pravdy, zrodí jazyk kontemplácie. Otvárate knihu, ktorej autorka v sebe spája dušu proroka i mystika, teológa i umelca. Prof. Giuliana Cavallini OP (Rím, 1908-2004) celosvetovo uznávaná
Prekladaná biografia zakladateľa Rehole kazateľov je duchovným portrétom človeka z obdobia vrcholného stredoveku, ktorý spolu so sv. Františkom natrvalo zmenil Cirkev a dodnes inšpiruje nielen členov dominikánskej rodiny. Už jeho meno - Dominicus (ten, ktorý patrí Pánovi) - poukazuje na vzťah medzi jeho životom a totálnym zasvätením sa vtelenému Božiemu Slovu v službe kazateľa. 19. a 20.
Obuť si sandále a putovať dominikánskou spiritualitou ako krajinou, je dobrodružstvom. Putovanie s nadšením i únavou, s priateľmi i v samote. Sledovaním horizontov i občasným obzeraním sa dozadu. A i napriek čiernobielemu oblečeniu, ktoré nosia „pútnici“ tejto „krajiny“, jej charakteristickým znakom je rozmanitosť, ktorá už osemsto rokov vytvára harmonický celok. Jej pestrosť som sa snažil