Monografia Marty Součkovej Do poslednej bodky obsahuje výber z autorkiných kritík v chronologickom slede (od roku 1987 po rok 2014), prednostne zameraný na slovenskú prózu. Pozitívom autorkiných textov je okrem vyargumentovanosti a presnosti aj komunikatívnosť.
Kniha aforizmov a miniatúrnych básní v próze.
Kritikmi vyzdvihovaná trilógia Jona Fosseho Bdenie (2007), Sny Olavove (2012) a Na sklonku dňa (2014), krorá má svoje pevné miesto v nórskej literárnej histórii už dnes, je lyrickým rozprávaním o dvoch mladých milencoch, Aslem a Alide, a ich alegorickej ceste po západnom Nórsku. O ich láske, požehnanej a zároveň prekliatej, ktorá vzišla z milosti osudu, no beztak musí proti osudu neustále bojovať.
Marion Poschmann je autorka, ktorej tvorba je v Nemecku vysoko cenená, o čom okrem pozitívnych kritických ohlasov svedčí aj celý rad ocenení a štipendií, ktoré doposiaľ za svoju tvorbu získala, za všetky spomenieme aspoň Cenu Petra Huschela za rok 2011. Básnická bierka Zamknuté komory (2002), je autorkinou druhou publikovanou knihou.
Veršami Proglasu akoby zhora nadol prechádzal dlhý rez mečom. V texte sa tak možno stretnúť s odkazmi na biblický text, ktorý má vo všeobecnosti vysoký status a ich uplatnenie nás neprekvapí, zároveň s tým však aj so slovami evokujúcimi telesný rozklad, na ktorý je ťažké myslieť inak ako s nevôľou. Pojmy sú v ňom postavené oproti sebe v ostrých protirečeniach, aj za cenu absurdného vyznenia,
Východné Karpaty v stredoeurópskych literatúrach.
Ako sa číta báseň je knihou 21 autorských interpretácií, ktorá by tvorivým čitateľom mala dodať odvahu a tým menej skúseným pomôcť pri vzrušujúcom čítaní básne, na konci ktorého nie je trauma, ale radosť a umelecký zážitok. V stratégii tohto projektu je úsilie odbúrať neadekvátny a niekedy už v školskej praxi získaný rešpekt (či dokonca odpor) k básnickému textu. 26 súčasných slovenských básnikov
Na jednej strane sa básnický preklad chápal v duchu prekladateľského pesimizmu ako nemožný. Percy Bysshe Shelley sa vyjadril na margo básnického prekladu slovami: "... je práve také múdre hodiť fialku do krivule, aby sme objavili formálne princípy jej farby a vône, ako usilovať sa presadiť výtvory básnika z jedného jazyka do druhého". Často sa uvádza ajaforistický výrok amerického básnika Roberta
Autorské rozprávky založené na vertikálnom videní a modelovaní sveta predstavujú premenu archetypu mýtov a ľudových rozprávok najmä na duchovnej báze. Z toho hľadiska ich možno pokladať za jedny z tisícorakých špecifickýchpokusov zachytiť podstatu nevyčerpateľnejého duchovného dedičstva. Spomedzi mnohých žánrových variácií autorských rozprávok nás zaujímajú práve tie, v ktorých v rozličnej miero
Komédia o ľuďoch, ktorí snívajú o starých časoch.
Horákova prvá prozaická práca Medzivojnový muž neprešla sitom normalizačnej edičnej politiky a uviazla kdesi v húštine redakčnej manulatúry. Časť z nej sa však našla a teraz má vydavateľskú premiéru. Medzitým ju autor stihol prepracovať do divadelnej podoby a martinské divadlo ju aj inscenovalo. Pravda, premenou na drámu sa stratil pôvodný jazyk, konštitutívny znak Horákovho prozaického umenia;
Duchovné cvičenia pre mačku sú prvým slovenským vydaním výberu z básní poetky tzv. Generácie súčasnosti Haliny Poświatowskej v preklade Petra Milčáka. V jej poézii sa prepletajú motívy lásky a smrti, sú hlbokou štúdiou ľudskej prirodzenosti, úvahami o žene uvedomujúcej si vlastnú konečnosť. V aktuálnej dobe zbrúsenej civilizačnými vymoženosťami a hrôzami klipovej kultúry slovenskému čitateľovi