Azda najznámejších žiak Karla Rahnera, emeritný profesor univerzít v Münsteri a Viedni a predstaviteľ praktickej fundamentálnej teológie Johann Baptist Metz (1928), ponúka v tejto knihe výber zo svojich najdôležitejších spisov. "Zoči-voči Osvienčimu si už teológia ako taká - ako reč o Bohu - nemôže uchovávať svoju dejinnú nevinnosť ani tým, že by túto tému jednoducho pracovne zatriedila do
To, čo svätý František vytvoril v Spoletskom údolí, žije zo storočia na storočie v tisícich formách, s tou istou rytierskou, trubadúrskou a hrdinskou svätosťou. Tak ako svätý František vytvoril zo svojho života báseň, aj františkánske dejiny sú básňou bez konca, básňou, ku ktorej každé storočie pridáva svoj vlastný spev, nie klasickej podoby, ale v rôznosti rytierskych básní. (Agostino Gemelli)
V prvom rade je tu pomník, vztýčený kameň pomazaný olejom, ktorý tam zostane. To je nevyvrátiteľná skutočnosť, ku ktorej sa Jakub bude často vracať. Okrem toho spolu s pomníkom je tu spomienka, ktorá v srdci uchováva to, čo videl a počul. A takáto spomienka je úžasnou vnútornou silou. Táto spomienka predstavuje nový interpretačný horizont. Predošlý večer mal Jakub do činenia iba s chabými
Každý človek skrýva v sebe orla. Tento orol sa chce narodiť, uzrieť svetlo sveta. Cíti sa povolaný vzniesť sa do výšky, k slnku. Stojíme teda nevyhnutne pred výzvou oslobodiť orla v nás. V našich úvahách nie je orol iba dravý vták. Predstavuje jeden z archetypov. Každý archetyp žije, a preto nie je len fosíliou ľudského nevedomia. Podobne aj kura predstavuje jeden z archetypov. Kura je
Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom. Boli sme tam — ľudia, ktorí ako predmet verejnej politiky boli zámerne jeden od druhého odtrhnutí — a vyhlasovali sme, že ľudské spoločenstvo, priateľstvo, smiech, radosť, láskavosť boli pre nás ako
Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory. Nie je teda pravda, ako sa bežne tvrdí, že Bonaventúra nezanechal po sebe taký súhrn ako
„Keby sa ma opýtali, ktorý zo slávnych učiteľov je mojím najobľúbenejším, bez váhania poviem Bonaventúra, pretože jeho náuka je pevná, istá, posvätná, pokojná a nábožná. Okrem toho niet v nej zvedavosti, pretože nakoľko sa to dá, nemieša cudzie, svetské, dialektické či fyzické náuky, zastierajúc ich teologickými výrazmi, ako to robia mnohí, ale keď sa snaží osvietiť rozum, dbá predovšetkým na
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je
Prečo sa náuka Francisca de Osunu o kontemplácii stala v Španielsku duchovným bestsellerom 16. storočia? Predovšetkým to bolo prvé rozsiahle mystické dielo literárneho významu, napísané v španielskom jazyku. Osunova „metóda ponorenia“ je modlitba mlčiacej lásky. Umenie modlitby je umením lásky, ako to formuluje aj samotný Osuna. Láska je však možná len ako vzťah medzi osobami alebo medzi človekom
I keď spis O primknutí sa k Bohu (De Adhaerendo Deo) sa vždy pripisoval Albertovi Veľkému, mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že ho nemohol napísať v jeho konečnej podobe. Svedčia o tom aj myšlienky a implicitné odkazy na autorov, ktorí žili po ňom. Je pravdepodobné, že neskorší anonymný autor prepracoval a rozšíril pôvodný text, ktorý môže pochádzať od Alberta (prvých deväť kapitol). Tento spis
Čím je pre náboženskú skúsenosť Boh alebo "sväté", to vo filozofii nazývame nepodmieneným. Tvrdiť, že v náboženstve sa stretávame s nepodmieneným, môžeme preto, lebo obsah tohto pojmu sa vzťahuje zjavne na Boha, respektíve: môže sa vzťahovať iba na Boha a na Boha sa musí vzťahovať. V náboženskej skúsenosti sa nepodmienené "stáva" aktívnym a celú našu bytosť uchváti do seba samého. Tento proces
V najnovšej knihe zakladateľ komunity v Taizé sústreďuje veľké témy svojich úvah, rozprávaní a osobných udalostí, ale aj stretnutí, ktoré ho nejakým spôsobom vnútorne zasiahli.
Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou... a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti. Sedia v kruhu a dívajú sa do ohňa. Mlčia. Všetko majú
Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!
Cantalamessa nám v tejto knihe predkladá komentáre k čítaniam o Pánovom utrpení, prednesené v Bazilike svätého Petra za prítomnosti pápeža počas veľkopiatkovej liturgie v rokoch 1985-1995.
Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich. Od okamihu ich povolania až po ich rozpŕchnutie sa v hodine skúšky a Judášovu zradu sa na ich prítomnosť kladie
Láska nie je iba silou, ktorá pôsobí istý čas v čine a v správaní, ale je niečím viac: je skutočnou ľudskou realitou, ktorá je tu a chce vyniknúť. Kde dáva láska človeku jeho skutočnú podobu, tam má človek budúcnosť.
Protest, tak ako ho chápeme dnes, je kritikou, spochybením,odmietnutím globálnej situácie, ktorá sa nám chce vnútiť ako jediná a nemenná.Usiluje sa o zrušnie zaužívaných právnych pomerov či situácií, ktoré sú považované za zlé, aby sa namiesto nich nastolil lepší a pravdivejší poriadok, ktorý by bol vo väčšom súlade s človekom a jeho slobodou.
Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom. Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide