Niektorým ľuďom zničili kariéru, rodiny. Iných dokonca pripravili o život. Napriek tomu sa niektorí nimi neoprávnene oháňajú aj v súčasnosti. Prvé tohtoročné číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa venuje politickým procesom, ktoré menili našu spoločnosť. V časopise sa dočítate o výcviku sudcov na komunistické monsterprocesy. O väznení ľudí za nevinné vtipy alebo o tom, ako sa terčom sudcov
Štvrťročník Príbehy 20. storočia sa venuje témam z obdobia bývalých totalitných režimov a pridáva kontext súčasnej spoločnosti. Svojich čitateľov si nájde medzi tými, ktorí sa radi zahĺbia do náročnejších textov a vedia, že na to, aby sme mohli rozumieť súčasnosti, potrebujeme poznať našu minulosť. Časopis by nemal chýbať ani na stole pedagógov, ktorí vďaka nemu môžu obohatiť svoje vyučovacie
Verte v pravdu. Zriecť sa faktov znamená zriecť sa slobody. Timothy Snyder: O tyranii Už stáročia prebieha neúnavný boj za pravdu a proti nej. Našou zbraňou v tomto boji môžu byť vedomosti, kvalitné zdroje a úcta k faktom. V novom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa preto pozreli, ako sa manipulovala pravda naprieč storočiami, aj na to, ako môžu klamstvá, hoaxy a konšpiračné teórie
Tretie číslo časopisu 2019 reflektuje tému odboja jednak cez texty o Slovenskom národnom povstaní, ale snaží sa zachytiť aj odkaz odboja v dnešnom kontexte. Prináša tému odboja odrážajúceho sa v konkrétnych príbehoch ľudí, ktorí sa napríklad pripojili k SNP a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. V rozhovore so sociológom Michalom Vašečkom sa Sandra Polovková pýta nielen na
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ
Štvrťročník Príbehy 20. storočia prináša témy bývalých totalitných režimov, odrážajúcich sa v konkrétnych príbehoch ľudí a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. Časopis má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc. To zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka a dizajn Viktórie Bitterovej. Editorom časopisu je rešpektovaný politológ
4. číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia má podtitul RASA A ROZUM. Rasizmus a rasové predsudky sú zlo a týmto krátkym slovom končí každá civilizovaná diskusia. Rozdeľovanie a hlavne hodnotenie ľudí podľa rás je však súčasťou ľudskej histórie. Delenie ľudí na našich a cudzích, tento archetyp v našom uvažovaní, spôsobil v histórii obrovské krvepreliatia, genocídy, vojny. Rasovým vlastnostiam
Kniha dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David a prvýkrát vyšla práve pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. Publikácia je slovensko-anglická a nájdete v nej okrem literárnych faktografických textov aj umelecké portréty, ktorých autorom je fotograf Tomáš Halász. Redakčne texty pripravila Soňa Jánošová a Kristína Jurčišinová. Za grafickým
Témou prvého čísla druhého ročníka sú Identity. Toto číslo je plné otázok o tom, kto sme a čo tvorí to, kým sme. Táto téma je veľmi komplexná a široká, preto úvod k pochopeniu celej témy identít poskytne rozhovor so sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou. Vysvetlí v ňom jednotlivé vrstvy identity, konštruovanie skupinových identít a aj práve tej našej slovenskej národnej. Ostatné texty, či
Druhé číslo 2019 s témou Jeden boh? skúma monoteistické náboženstvá, ich súvis s politikou a spoločenským vývojom a to aké rôzne podoby môžu mať. Politológ Tomáš Zálešák nám v rozhovore odkrýva rôznych démonov totalitných ideológií a ich prienik s tými nánoženskými. Text teológa Mira Kocúra pomenováva úlohu Mariána Kuffu ako hovorcu katolíckej cirkvi. Pohľad historičky Agáty Šústovej Drelovej na
Podtitulom posledného čísla roku 2019 je Kultúra (bez) cenzúry. Náš magazín má ambície stať sa nadčasovou súčasťou knižníc, čo zdôrazňuje aj elegantná grafika a ilustrácie nášho dvorného výtvarníka Matúša Maťátka. Ku každému číslu je pribalený darček, v tomto prípade záložka. Môžete si prečítať texty Rudolfa Sikoru, Ladislava Snopka, Milana Černáka, Patrika Dubovského, Mariana Jaslovského a