Román Tváre voľne nadväzuje na predchádzajúce Šukriho prózy Nahý chlieb a V čase omylov a uzatvára trilógiu. Znovu sa tak stretávame so známym svetom, ktorý sa pripomína cez fragmenty, postavy a atmosféru. A opäť sú to mená, telá, mestá, jednoducho všetko, čo sa autorovi zarylo hlboko pod kožu a bez varovania sa mu vracia. Šukri píše tak, ako žil. Surovo, keď treba, ale aj lyricky, ak si to
Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 2003) sa v druhom diele autobiografickej trilógie nazvanom V čase omylov opäť vracia do Tandžeru, zásadného mesta pre jeho tvorbu. Nočný život, bezuzdné pitky a prostitúcia sú overené Šukriho námety. Na rozdiel od predchádzajúceho diela Nahý chlieb (Brak 2017) v ktorom sa stretávame s negramotným mladíkom snažiacim sa prebiť životom a prežiť, v próze V čase
Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 – 2003) vychádzal pri písaní svojho najznámejšieho románu Nahý chlieb z vlastných spomienok na mladosť, strávenú v drsných podmienkach tandžerských chudobných štvrtí. Kriminalita, prostitúcia, drogy, ale najmä neutíchajúci hlad a každodenný zápas o prežitie sa stali látkou pre knihu, ktorú dnes čítame nielen ako dielo výnimočných literárnych kvalít, ale aj