Nahý chlieb

Marocký spisovateľ Mohamed Šukri (1935 – 2003) vychádzal pri písaní svojho najznámejšieho románu Nahý chlieb z vlastných spomienok na mladosť, strávenú v drsných podmienkach tandžerských chudobných štvrtí. Kriminalita, prostitúcia, drogy, ale najmä neutíchajúci hlad a každodenný zápas o prežitie sa stali látkou pre knihu, ktorú dnes čítame nielen ako dielo výnimočných literárnych kvalít, ale aj ako autentické svedectvo premeny negramotného mladíka na jedného z najúspešnejších spisovateľov svojej doby. To všetko v uliciach Tandžeru – mesta, ktoré sa stalo útočiskom pre celý rad „západných“ spisovateľov, vrátane Jacka Kreouaca, Allena Ginsberga či Tennesseeho Williamsa. Ten označil Šukriho Nahý chlieb za „pravdivý dokument ľudského zúfalstva, ktorý hlboko otrasie čitateľmi“.