Tváre

Román Tváre voľne nadväzuje na predchádzajúce Šukriho prózy Nahý chlieb a V čase omylov a uzatvára trilógiu. Znovu sa tak stretávame so známym svetom, ktorý sa pripomína cez fragmenty, postavy a atmosféru. A opäť sú to mená, telá, mestá, jednoducho všetko, čo sa autorovi zarylo hlboko pod kožu a bez varovania sa mu vracia.

Šukri píše tak, ako žil. Surovo, keď treba, ale aj lyricky, ak si to situácia vyžaduje. Jeho spomienky sú hravé, vynárajú sa v krátkych obrazoch, v príbehoch, ktoré kedysi znamenali boj o prežitie a dnes sú už len bilančnou retrospektívou.

Autorovi možno ani nejde o zmierenie, ale skôr o triezve pomenovanie toho, čo zostalo: vzťahy, ktoré sa rozpadli, telá, ktoré odišli, duch miest, ktorý nemožno vrátiť späť. A niekde medzi riadkami zostala aj Šukriho zvláštna, prchavá a nenápadná neha na miestach, kde by ju človek nečakal.

„V tomto prekvapivom závere svojej románovo-duchovnej autobiografie Šukri prenecháva hlavné miesto pestrému zástupu postáv - druhom, rivalom a alter egám. A predsa zostáva mužom a spisovateľom, akého sme vždy poznali: bez peňazí a prekliaty, empatický a rúhavý - náš najlepší sprievodca nočným Tangerom.“ - Robyn Creswell, Yale University