Prvý diel pôvodnej práce slovenského arabistu-historika prináša v druhom prepracovanom a rozšírenom vydaní syntetické spracovanie novodobých politických dejín arabského východu v etape rozmáhajúceho sa národnooslobodzovacieho zápasu s osobitným zreteľom na medzinárodné súvislosti tohto historického vývoja.
Táto vedecká monografia je súčasťou pôvodného projektu, ktorého zámerom bolo vypracovať prácu podávajúcu ucelený obraz povojnových politických dejín časti arbského sveta...
Pôvodná práca slovenského arabistu-historika v širokom zábere približuje medzinárodné vzťahy v rokoch 1957 - 1967 na Blízkom váchode, ktorý bol jedným z dôležitých vedľajších bojísk studenej vojny. Zároveň analyzuje politický a spoločenský vývoj v arabských krajinách regionu a mdziarabské vzťahy.
K pozoruhodným stránkam historického vývoja v období po druhej svetovej vojne patrí búrlivý rozvoj a obrovský rozsah národnooslobodzovacieho hnutia v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Jeho význam spočíval v tom, že sa stalo hlavným prúdom, ktorým bola do spoločenských premien v globálnom meradle vtiahnutá veľká časť ľudstva, stovky miliónov ľudí.
Arabské územie na Blízkom východe bolo do konca prvej svetovej vojny priamo alebo formálne súčasťou Osmanskej ríše. Po jej páde v roku 1918 sa dostalo do koloniálnej závislosti od európskych veľmocí. Veľká Británia a Francúzsko si Blízky východ rozdelili ako vojnovú korisť a mierová konferencia v Paríži im arabské územie zverila do správy vo forme mandátov.
