„…z tých, ktorí ľudí vešali a prebodávali dýkami, z podpaľačov sa stávajú hrdinovia, akonáhle sa ich odporné skutky obracajú proti Rusku“.
J. Danilevskij
Citátom z geniálneho diela Rusko a Európa uvádzame jej vôbec prvý slovenský preklad, hoci originál tejto pre Rusov i všetkých Slovanov prelomovej knihy uzrel svetlo sveta pred viac ako 150 rokmi. Kniha veľkého ruského mysliteľa, publicistu, sociológa, prírodovedca a slovanofila N. J. Danilevského (1822-1885) je nielen skvelým pamätníkom publicistického a sociálno-filozofického myslenia poreformného Ruska 19. storočia, ale aj brilantnou ukážkou prísnej a presnej vedeckej mysle a vrelého slovanského srdca. Aj preto sme nášmu vydaniu dali podtitul Monument slovanskej mysle.
Okrem samotného obsahu pôvodného Danilevského diela sme naše vydanie doplnili o najdôležitejšie state zo životopisu a diela N. J. Danilevského, preklad Puškinovej básne „Ohováračom Ruska“ a Dostojevského „Prorocké slová o Slovanoch“, ako aj polemiky a články z dobovej ruskej tlače v takom znení ako boli uverejnené v ruskom vydaní z roku 1991.
Proti dielu, ktoré bolo vydané samostatne v roku 1871 sa zdvihla celá vtedajšia liberálna tlač v Rusku a až do konca 20. storočia bolo ruskej verejnosti prakticky neznáme. Pritom mnohí západní myslitelia dávno pochopili jeho hĺbku a čerpali z jeho obsahu. Doma človek nebýva nikdy prorokom a pre náš učupený slovanský svet je to dvojnásobne príznačné…
Kniha je určená nielen tým, ktorí sa zaujímajú o ruskú históriu, lebo pri pozornom čítaní každý skúmavý čitateľ pochopí, že jej obsah prináša oveľa viac ako prezrádza jej strohý názov. S tým súvisí aj skutočnosť, že je nadčasová a mimoriadne aktuálne prehovára aj k našej súčasnosti – povedané dávnym citátom z bájky I. A. Krylova „A nič sa nezmenilo“.
Áno, takmer nič sa nezmenilo, konanie, mysle a duše našich súčasníkov sa pod cudzím tlakom prikláňajú k tomu, kto nás zrádza, nie k tomu, kto nám podáva ruku. Presvedčivými slovami a všetkými možnými prostriedkami si nás podmanili, rozsekali kultúrnu, jazykovú, ekonomickú a historickú celistvosť slovanského sveta, kúpili si naše „elity“.
Dúfajme, že pomaly prichádza čas, keď sa aj my začneme nakláňať k štúrovskému a kollárovskému mysleniu našich velikánov a nenecháme ho pochovať, tak ako na východe neuložili a nikdy neuložia do hrobu svojich puškinov, dostojevských… Ani s Danilevským sa im to napokon nepodarilo.
Miloš Zverina, vydavateľ
