Štrpkov text Posunky, fakty, prví korčuliari je záznamom povahy a premien ľudskej existencie, jej celostnosti, ale aj prázdnoty či fragmentárnosti. Autorovo alter ego ako zvnútornený pozorovateľ postupuje chodbami labyrintu, kde sa „tvorí význam“ a „zmysel tratí“, ale kde zároveň nie je dôležité hľadanie poslednej chodby vedúcej k východu či východisku. Dobrodružstvo je v prijatí a plnosti prežívania. Pre spolubežca autora sa podmienkou čitateľského zážitku opäť stáva špecificky štrpkovská dynamika stavov, interpretačná tvorivosť a už tradične čítanie s nasadením totálnej vnímavosti. Dynamika vedomia, ako ju zachytáva autor, kde to, „čo nie sme schopní obsiahnuť je trvanie“, vypovedá o viacrozmernosti a enigmatike krátkeho pobytu na tomto svete. Štrpkova aktuálna freska plná prchavých i nevyhasínajúcich momentov je jeho dôstojným, ale aj neľahko uchopiteľným obrazom.
Ivan Štrpka - básnik, prozaik, esejista, prekladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej poézie uplynulého polstoročia, spoluzakladateľ a člena básnickej skupiny Osamelí bežci (spoločne s I. Laučíkom a P. Repkom). Debutoval v roku 1969 básnickou zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, po nej nasledovalo ďalších 17 zbierok, napríklad Tristan tára (1971), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989), Rovinsko, juhozápad. Smrť matky (1995), Medzihry: Bábky kratšie o hlavu (1997), Tichá ruka: desať elégií (2006), Fragment (rytierskeho) lesa (2016) či Hermovská chôdza (2022). Je tiež autorom románu Rukojemník (1999), esejistických kníh Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995), Na samý okraj (písania) (2006), Kŕč roztvorenej dlane trvá (2025) a textársky spolupracoval na 12 albumoch Deža Ursinyho. V roku 2025 získal prestížne ocenenie Zlatý veniec na festivale Stružské večery poézie.
