Fragment (rytierskeho) lesa

Druhé, rozšírené vydanie nateraz poslednej Štrpkovej básnickej zbierky patrí nielen k vrcholom jeho básnickej existencie, ale zároveň k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v súčasnej slovenskej poézii. Štrpkove texty sú dramatickým a naliehavým záznamom o dianí (najmä v sebe), v desivom prostredí, na pozadí (ne)apokalypticky prázdnych urbánnych kulís. Mrazivá dikcia strateného subjektu nesie v sebe záchranný program, stopu chlapca, dieťaťa, ktoré je vždy bližšie k pravej (ľudskej) podstate, ako to, čo z človeka vyformujú nánosy existencie, životné peripetie, čas. Akoby sme v prázdnych uliciach mesta pozorovali animovanú postavičku muža, ktorý sa v nebezpečenstve mení na ešte bezbrannejšieho chlapca. Štrpkove básne sú varovaním, portrétom doby, civilizačnou freskou, ohromujúcim obrazom situácie, v ktorej sa náhle ocitá neočakávane krehký človek. Pointou sa neraz ukazuje byť nejestvujúca odpoveď , ticho, medzera, prázdno po opýtaní. Táto strhujúca, umelecky originálna poézia vyvoláva v čitateľovi obnovujúci sa pocit katarzie a neopakovateľného čitateľského zážitku. Básnická zbierka vychádza v edícii Mušľa s ilustráciami Doroty Sadovskej.