Poézia

Kým zaspím...

Zastávka na zatmenie

Najnovšia básnická zbierka Miroslava Kapustu – Zastávka na zatmenie, je z doterajších štrnástich knižných publikácii už jeho siedmou zbierkou poézie. Hoci sa okrajovo venuje aj iným literárnym žánrom, vo svojom vnútri sa predsa len viac cíti básnikom. Podobne ako jeho predchádzajúce básnické zbierky, ani táto nevznikla spontánne, ale bola dlhodobo tvorená a dotváraná v cieľavedomom prístupe tak,

Raz budú aj svätí z neba padať

Ako všetky doterajšie texty autora, aj tieto, v poradí už jeho piatej knihe, sú súčasné a autentické, stále však v snahe podať ich tak, aby svojho čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Svojským spôsobom poézie dáva nahliadnuť na jej osobné ponímanie vo vzťahu k človeku i jeho prostrediu. Domnieva sa, že sme prirodzenou súčasťou vesmíru a teda i logiky jeho chaosu.

Nulová gravitácia

Ani vo svojej tretej zbierke autor neuhýba pred súčasnými spoločenskými, ako aj človečensko-vzťahovými problémami. Stále však ide o pohľad z evidentne nažitého a v snahe zachytiť ich a podať bez zbytočne metaforických príkras, pretože ani niet čo prikrášľovať!

Iný už nebudem

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne – na papieri. Je teda na posúdení čitateľa, či sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa