Už v roku 2017, po autorovej prvej zbierke próz ŠTEPENÝ ČERTOM, súbore krátkych literárnych útvarov, jednoduchých príbehov zo života, bolo zjavné, vzhľadom na jej ohlas u čitateľa, že sa autor asi pokúsi o akýsi návrat a ďalšie, nezávislé pokračovanie. Aj sa tak stalo.
Miroslav Kapusta je touto knihou autorom už celkom 12 knižných titulov, z ktorých sú 3 pre deti. V súčasnosti sa čitateľom poézie pripomína svojou, v poradí už 6. zbierkou básní.
Každý človek sa v istom okamihu svojho života potrebuje niekam zaradiť, nájsť si svoje miesto nielen medzi priateľmi, v rodine, či v spoločnosti a iba málo z nás je takých, ktorým viac vyhovuje individuálna samota. Ale tá je dobrá iba na určitý čas, na utriedenie si myšlienok, na oddych. Dlhodobo spôsobuje takýmto jedincom traumu.
Za názvom prozaického príbehu pre deti (ale aj ich rodičov a starkých...) Nespi, lebo sa ti prisní...!
Zbierka básničiek Ja sa z toho ušúľam...!
Autor sa vo svojej, už 5. zbierke básní, opäť dotýka nástojčivých otázok, ktoré súvisia s existenciou súčasného človeka, s jeho láskami – neláskami, vzťahmi – nevzťahmi, pričom vychádza z problémov ktoré prináša súčasná doba a ktoré človeka ovplyvňujú do takej miery, že priam hrozí deformácia jeho charakteru.
Autor sa vo svojej knihe pokúsil zaznamenať situácie a emócie, ktoré sa mu osobne priplietli do cesty. Takmer vo všetkých príbehoch sa v rôznych podobách stretávajú ľudské protipóly, dobro i zlo, prirodzená ľudská pokora a pýcha, ktoré driemu v každom z nás, len si ich niekedy nevšímame, alebo ich dokonca ani nechceme vidieť.
Pokiaľ ešte dieťa dokáže pohladiť psíka, mačičku, dokedy mu spôsobuje radosť recitovať básničku, kým mu v speve do úsmevu krúti líca, a nôžky v rytme dovedú ho k tancu, dovtedy má ešte svet šancu!
Ako všetky doterajšie texty autora, aj tieto, v poradí už jeho piatej knihe, sú súčasné a autentické, stále však v snahe podať ich tak, aby svojho čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Svojským spôsobom poézie dáva nahliadnuť na jej osobné ponímanie vo vzťahu k človeku i jeho prostrediu.
Život sa napĺňa so všetkým, čo k nemu neodmysliteľne prináleží a aj keď je ešte k jeho bilancovaniu z mojej strany priskoro – aspoň sa tak cítim a dúfam...
Ani vo svojej tretej zbierke autor neuhýba pred súčasnými spoločenskými, ako aj človečensko-vzťahovými problémami. Stále však ide o pohľad z evidentne nažitého a v snahe zachytiť ich a podať bez zbytočne metaforických príkras, pretože ani niet čo prikrášľovať!
Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne – na papieri.
