Pôvod demokracie ako formy vlády siaha k antickým filozofom a prvé demokratické usporiadanie je spojené s mestskými štátmi starého Grécka a republikánskou tradíciou Ríma. V gréckom antickom mestskom štáte bola aj vzhľadom na jeho rozlohu a počet obyvateľov praktizovaná nesprostredkovane a priamou formou. Demokratické prvky našli do určitej miery svoje potvrdenie i v rímskej republike, ktorá
Trnavská univerzita je (po krátko trvajúcej Universitas Istropolitana 1465 – 67/1491) druhou najstaršou univerzitou na území Slovenska (1635 – 1777) a v čase svojej najväčšej slávy predstavovala jednu z najvýznamnejších univerzít v Uhorsku i v strednej Európe. Jej myslitelia si získali uznanie a povesť v intelektuálnych kruhoch svojej doby, a to ako doma, tak aj za hranicami svojej alma mater.
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej v Trnave 26. a 27. októbra 2011
V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni (typis academicis) Trnavskej univerzity historický epos Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), v ktorom sa oslavuje vznik Trnavy. Báseň vydaná pri príležitosti slávnostnej promócie tohoročných bakalárov predstavuje literárnu adaptáciu vtedy celkom rozšírenej ústnej tradície, podľa ktorej Trnavu založil uhorský kráľ Belo II. Slepý. Belo tvárou v tvár hrozbe
Mgr. Peter Labanc, PhD. pracuje ako odborný asistent na katedre histórie FF TU v Trnave so špecializáciou na slovenské stredoveké dejiny. Okrem predkladanej publikácie prispel k výskumu stredovekých dejín Spiša niekoľkými odbornými štúdiami a článkami, ktoré sa zaoberajú otázkami vývoja šľachty, genealógiou viacerých šľachtických rodov a cirkevnou topografiou. Kniha Spišskí prepošti do roku
Nový zborník Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity vychádza ako dvojčíslo (XI-XII). Tento fakt už sám o sebe naznačuje bohatú vedeckú produkciu zmieneného pracoviska. Zborník je obsahovo rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná pamiatke prof. PhDr. Vincenta Sedláka CSc, ktorého nedožité 80 výročie narodenia si katedra pripomenula 2. decembra 2010 usporiadaním vedeckej
Keď človek dosiahne istý vek, nie je jeho pripomenutie netaktnosťou, skôr naopak, stáva sa pripomienkou čohosi výnimočného a dôležitého. V roku 2011 sa pozoruhodného veku dožíva významná osobnosť slovenskej historiografie profesor Richard Marsina. Jeho životný príbeh je vlastne príbehom modernej slovenskej historiografie, najmä tej medievistickej. Je jej nespochybniteľným zakladateľom, čo azda
V dňoch 26.-27. októbra 2011 v rámci každoročnej vedeckej konferencie, organizovanej Katedrou dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod názvom Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach vyšiel zborník príspevkov z predchádzajúceho ročníka. Zborník je venovaný 375. výročiu založenia Trnavskej univerzity (1635-2010). Jednotlivé príspevky predniesli
Kolektívna monografia k sa zaoberá niektorými základnými otázky slobody. V prvej kapitole R. Kišoňová sa zaoberá niekoľkými vybranými charakteristikami základných slobôd a ich prioritami. Priorita slobody predovšetkým znamená to, že prvý princíp spravodlivosti prisudzuje základným slobodám osobitý status. Tieto slobody majú špecifické postavenie vzhľadom k odôvodneniam odkazujúcim k verejnému
Publikácia je druhým, doplneným vydaním vysokoškolskej učebnice zameriavajúcej sa na teoretické aspekty psychologickej diagnostiky. Autor v úvode definuje základné pojmy a prístupy v rámci psychodiagnostiky a predstavuje historické a spoločenské súvislosti psychodiagnostiky. Stručne charakterizuje jednotlivé typy psychodiagnostických metód a fázy psychodiagnostického procesu s dôrazom na
Riešitelia grantovej úlohy VEGA č. 1/0213/10, ktorej témou je Fenomén krásy v reflexii ruského a slovanského myslenia 20. storočia sa v prvej etape vedeckovýskumného riešenia sústredili na Slovanské motívy krásy v etike, estetike a morálnej filozofii. Cieľom bolo skúmať nielen inšpiratívnu tvorivosť, ale aj samotnú ašpiráciu „vidieť a rozpoznať krásu v kontexte dejín“. Živé kontinuálne
Zborník Studia doctoralia Tyrnaviensia 2011 vznikol ako výstup z 1. doktorandského dňa Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa premiérovo uskutočnil 11. mája 2011 v priestoroch fakulty. Napriek počiatočným, možno trochu rozpačitým očakávaniam sa ukázalo, že tradícia doktorandských dní, ktorá má na svetových univerzitách svoje pevné miesto, môže priniesť študentom doktorandského štúdia
Jana Trajtelová (1983) vyštudovala filozofiu na Trnavskej univerzite v Trnave, kde tiež získala doktorát z filozofie za prácu venovanú fenomenológii západnej mystiky. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Katedre filozofie Trnavskej univerzity. Venuje sa predovšetkým filozofickej antropológii, filozofii náboženstva a fenomenológii, aktívne sa zapája do publikačnej a prekladateľskej
Koncom novembra tohto roku sa dožíva šesťdesiatich piatich rokov klasický filológ, neolatinista, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg profesor Daniel Škoviera. Oslávenec vychoval dve generácie slovenských klasických filológov, v súčasnosti je jediným pedagogicky činným profesorom klasickej filológie na Slovensku, vedie dve vysokoškolské pracoviská, garantuje niekoľko vedecko-výskumných projektov a
Po siedmy raz ponúka Sambucus na svojich stránkach štúdie z oblasti vied o antickom staroveku a stredovekej i novovekej recepcie tejto kultúry. Azda o niečo výraznejšie oproti predchádzajúcim zväzkom sa v ňom dostávajú k slovu mladší autori a ukazujú, že tematický záber ich výskumných záujmov je takisto pozoruhodne široký. Ani v tomto zväzku nevyplýva poradie príspevkov z abecedného poradia
Naša spoločnosť sa sama zvykne charakterizovať pomocou prívlastkov „tolerantná“, „kritická“, či „otvorená“. S týmito hodnotami, ktoré v nezanedbateľnej miere formujú súčasné vedomie verejnej mienky, sa nevyhnutne spája averzný postoj voči predsudku. Predsudok zvykneme bežne vnímať ako negatívnu súčasť nášho sociálneho života, ako fenomén, s ktorým treba zápasiť a nakoniec, ak je to vôbec možné,
Konferencia ministrov zahraničných vecí Veľkej trojky, zasadajúca v októbri 1943 v Moskve, dospela okrem iného k dohode o potrebe vytvorenia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval tesnejšiu spoluprácu medzi USA, ZSSR a Veľkou Britániou v oblasti skúmania európskych otázok, vznikajúcich z vývoja vojny. Praktickým výsledkom rokovaní, zohľadňujúcom predstavy všetkých troch veľmocí, bolo zriadenie
Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (1882 – 1973) jedného z najvýznamnejších francúzskych a európskych mysliteľov 20. storočia, koincidujúca s názvom tejto monografie, predstavuje syntézu jeho intelektualistických ideí so širokospektrálnym a interdisciplinárnym rozhľadom, ktoré môžeme nazvať aj teo-filozofiou. Celoživotné ašpirácie tohto filozofa, diplomata, univerzitného profesora, muža
Problematika svedomia sa dotýka každého z nás – bez rozdielu rasy, vierovyznania, vzdelania, profesie, záujmov, túžob, či životného štýlu. Každý z nás stojí ako osoba uprostred interpersonálnych vzťahov a je oslovený po mene zaujať stanovisko, postoj, vysloviť názor – formulovať rozhodnutie. Tvárou v tvár vo vzťahoch na tejto osobnej ceste za pravdou máme so sebou dar – svedomie; ako svoju